Digitálna transformácia školstva na Slovensku vykazuje nedostatky, absentuje koncepcia riadenia IT projektov a mnoho ďalšieho

Digitálna transformácia školstva na Slovensku vykazuje nedostatky, poukazuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.

Riziko neplnenia stanovených cieľov

Podľa kontrolórov chýba koncepcia riadenia IT projektov aj jednoznačne vymedzený kontrolný orgán, ktorý by dohliadal na napĺňanie strategických dokumentov. Kontrola úradu zameraná na využívanie strategických dokumentov poukázala aj na nesystémovosť ich monitoringu a vyhodnocovania informatizácie školstva.

„Prijaté stratégie majú len formálny charakter a v praxi sa dostatočne nevyužívajú, z čoho vzniká riziko neplnenia stanovených cieľov,“ vraví predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Slovenské školy síce majú pripojenie na vysokorýchlostný internet, no nevyužívajú nástroje, ktoré im to ponúka, ako napríklad digitálny obsah či digitálne učebnice.

„Otázkou tiež zostáva, či je potrebné opakovane na rozširovanie už existujúcej infraštruktúry minúť z Plánu obnovy a odolnosti ďalších viac ako 100 miliónov eur, s čím sa počíta v blízkom období. A to aj preto, že pripojenie k internetu u nás poskytuje viac ako 700 spoločností,“ uvádza NKÚ. Úrad pripomenul, že digitálna agenda a informatizácia sú pre Európsku úniu prioritou, a teda Slovensku muselo prijímať strategické koncepcie a programy, ktoré mali v rokoch 2014 až 2022 prispieť k informatizácii školstva.

„Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVS) SR v súčasnosti poskytuje internetové pripojenie a dátové služby v rámci projektu SANET najmä pre akademickú oblasť a EDUNET_SK pre základné, stredné a materské školy a vybrané školské zariadenia,“ vysvetľuje NKÚ.

Akčné plány za 360-tisíc

Digitalizáciu slovenského školstva podľa kontrolórov už od začiatku sprevádzali problémy, keď ministerstvo prenechalo vypracovanie piatich Akčných plánov na súkromnú spoločnosť PricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o., za 360-tisíc eur, hoci mohlo využiť vlastnú sekciu informatiky.

„Akčný plán rozvoja a optimalizácie informačnej a komunikačnej technológie infraštruktúry a súvisiaceho vybavenia v rezorte školstva neobsahoval žiadne informácie v súvislosti s financovaním stanovených aktivít a v priebehu piatich rokov (2016 až 2020) nebol aktualizovaný,“ tvrdia kontrolóri. Poukazujú pri tom na absenciu pravidelného monitoringu plnenia aktivít i vyhodnocovania materiálu.

„Národní kontrolóri tak identifikovali pretrvávajúce riziko nehospodárneho a neúčinného využívania finančných prostriedkov pri preverovaných zmluvných vzťahoch. NKÚ parlamentnému výboru pre vzdelávanie odporúča, aby zaviazal rezort školstva raz ročne predkladať odpočet, ako plní prijaté akčné plány a ako realizuje stratégiu podporujúcu digitalizáciu procesov vzdelávania v kontexte obsahu a bezpečnosti,“ dodáva NKÚ.

Projekt Digitálne učivo na dosah

Úrad tiež poukázal na neurčitosť a nekoncepčnosť projektu Digitálne učivo na dosah. Projekt ukončený v roku 2021 stál vyše 29 miliónov eur a podľa NKÚ názov nevystihoval jeho obsah, pretože neriešil digitálne učivo, iba infraštruktúru pre prístup.

„V roku 2023 nie je problémom pripojenie na vysokorýchlostný internet, ale absencia digitálneho vzdelávacieho obsahu. Jednou z najväčších výziev je ochrana mladých ľudí pred neželaným obsahom, hoaxami, šikanou na internete, v čom rezort školstva trestuhodne zlyháva,“ konštatuje Andrassy.

Štátne autority v oblasti kyberochrany

NKÚ tiež odporúča spoluprácu ministerstva so štátnymi autoritami v oblasti kyberochrany. Ide napríklad o Ministerstvo obrany SR či Národný bezpečnostný úrad.

„Je zároveň na zváženie, či v čase, keď na Slovensku pôsobí viac ako 700 poskytovateľov služieb prístupu k internetu, je hospodárne a efektívne objednávať tieto služby centrálne od jedného poskytovateľa na základe dobrovoľnosti škôl,“ zamýšľa sa NKÚ. Dopĺňa, že viac ako tretina z nich nevyužíva štátne ale iné pripojenie.

Projekty Infovek

„Pri porovnaní cien pripojenia k internetu sme v rámci dotazníkového prieskumu zistili, že mesačné náklady cez rezortný systém sú na úrovni takmer 90 eur a pri súkromných poskytovateľoch sa cena pohybuje len na úrovni 30 eur,“ dodávajú kontrolóri. Od roku 2019, keď bolo do projektu EDUNET_SK pripojených 91 škôl, sa ich počet do roku 2022 vyšplhal na 2 939.

„Projektu predchádzal iný projekt – Infovek z roku 1999, na ktorý nadviazal Infovek 2. V rámci neho ministerstvo uzavrelo v roku 2015 zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v dohodnutej ročnej výške bezmála 5,78 milióna eur. Celkové finančné prostriedky boli navýšené o takmer 1,27 milióna eur za tri pokuty, ktoré ministerstvu uložil Úrad pre verejné obstarávanie pre nezákonné predlžovanie projektu, kým nebude zavedený projekt EDUNET_SK,“ uvádza NKÚ.

Poukázal, že rezort v žiadnom z prípadov nepreveroval dodržanie finančnej disciplíny s cieľom vyvodiť zodpovednosť za škodu. Rovnako neprijal žiadne opatrenie na minimalizáciu budúceho rizika.

Otázka pre súčasné vedenie ministerstva

„V súvislosti s projektom EDUNET­ SK, ministerstvo uzavrelo zmluvný vzťah so spoločnosťou SWAN, a. s., ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných, dátových služieb a služieb centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete pre školy za viac ako 64 miliónov eur,“ uviedli ďalej kontrolóri. Skonštatovali, že na sklonku roka 2022 bolo vyčerpaných iba 51 percent daných prostriedkov.

„V tejto zmluve neboli stanovené merateľné ukazovatele pre hospodárne a účinné použitie finančných prostriedkov. Objem týchto zdrojov bol dohodnutý pre neurčitý počet škôl, čiže pre školy, ktoré o túto službu prejavia dobrovoľný záujem a ministerstvo pri podpise zmluvy nemalo ani schválené finančné prostriedky v rozpočte svojej kapitoly,“ dodáva NKÚ.

Andrassy poukázal, že chýbajúca strednodobá či dlhodobá stratégia poskytovania internetových služieb na školách zo strany ministerstva so sebou nesie riziko, že po skončení projektu EDUNET_SK sa zopakujú chyby z minulosti.

„Zadanie pre tento projekt vtedy nebolo včas pripravené, čo viedlo k nezákonnému predlžovaniu projektu Infovek 2,“ poukazuje šéf NKÚ. Podľa úradu si súčasné vedenie ministerstva musí čoskoro zodpovedať otázku, či sa majú európske a národné zdroje naďalej využívať len na zaistenie infraštruktúry, a či by sa k pedagógom a žiactvu nemalo dostať digitálne učivo a bezpečný internet na školách.