Slovenské školstvo stojí na rázcestí. Kurikulárna reforma klope na dvere a staré metódy už nestačia. Z Čiech prichádza inšpiratívna odpoveď: punková pedagogika. Žiadna anarchia, len revolúcia v učení. Predstavte si triedy plné smiechu, žiakov kresliacich komiksy a pritom hlavy naplnené vedomosťami.
Na toto všetko sa prizerá učiteľ nenútene sediaci na katedre. Známka anarchie? Ani náhodou. Punková pedagogika, ktorá odštartovala na českých školách ako inovatívny smer vo výchove a vzdelávaní, prináša medzi chladné školské múry čerstvý závan života, humoru a kreativity.
„Viem o učiteľovi, ktorý raz prišiel na hodinu prezlečený za Napoleona. Deti to šokovalo, boli prekvapené, ale všetky počúvali čo Napoleon povie. Aj tak môže vyzerať punková pedagogika, ktorá do učenia zavádza mnohé neočakávané prvky, ktoré prispievajú k pozornosti,“ hovorí Ján Machaj, riaditeľ neziskovej organizácie Edulab.
Podstatou punkovej pedagogiky je postoj. Učiteľ sa stáva sprievodcom, nie diktátorom. Môže učiť jednoducho, zmysluplne, svojsky. Žiaci sa tak učia aktívne, cez zážitky, a nie pasívnym memorovaním. Punkový učiteľ neznamená, že hodiny sú chaotické. Naopak, vyučovanie má jasné pravidlá, len sa realizuje s väčšou dávkou slobody, humoru a tvorivosti. Výsledkom sú zvedaví a angažovaní žiaci. Prístup zároveň rešpektuje osobnosť učiteľa, umožňuje mu ostať autentický, pracovať so svojimi silnými stránkami a zapájať vlastné nápady.
Hoci názov znie odvážne, filozofia punkovej pedagogiky má korene hlboko v histórii. Už Jan Amos Komenský hlásal: „Ak mi niečo vysvetlíš – zabudnem, ak mi to ukážeš – zapamätám si, ale ak to urobím – pochopím.“Myšlienka, ktorá aj dnes rezonuje a ukazuje, že učenie má byť aktívne a prepojené so životom.
Dva piliere punkovej pedagogiky sú humor a kreativita. Humor v triede neznamená cirkus, je to spôsob, ako odbúrať stres a podporiť atmosféru dôvery. Učiteľ môže zámerne prinášať vtipné situácie, ktoré žiakom pomôžu lepšie si zapamätať učivo, napríklad formou historických memečiek.
„Každý učiteľ má v sebe kreativitu – len ju často vníma ako súbor zručností, nie ako spôsob uvažovania. Jedným z nástrojov jej rozvoja je takzvaný sketchnoting – kreslené poznámky, ktoré kombinujú text a obrázky. Pripomínajú myšlienkové mapy alebo komiks – pointou je vyjadriť myšlienku jednoducho, vizuálne a osobne. Tak si žiaci lepšie pamätajú súvislosti a zároveň ich to baví,“ opisuje český pedagóg Radek Škarka. „Ak problém nedokážem nakresliť, pravdepodobne mu úlne nerozumiem. Vizualizácia pomáha odhaliť nové súvislosti a riešenia, a ukazuje, že kreativita môže byť aj analytickým nástrojom,“ dopĺňa.
„Učenie dejín je skvelý príklad, kde sa dá kreativita uplatniť. História sa nám dnes mnohokrát zdá nepochopiteľná a chaotická a učiť sa fakty o nej je neefektívne. Treba sa na po pozrieť opačne: Ako môžem ja ako učiteľ vytvoriť hodinu tak, aby čo najviac objavili žiaci? Napríklad, vytvorme na hodine živú pyramídu stredovekej spoločnosti a zahrajme si rolovú hru o tom, čo by ktorá vrstva spoločnosti povedala tej druhej, keby sa stretli na káve v podniku?“ dáva tip na záver Ján Machaj.
