V najbližších týždňoch čaká vysoké školy audit, ktorý má identifikovať ich silné a slabé stránky. Ministerstvo školstva bude do konca marca 2021 preverovať najmä vydané akreditácie či poskytovanie motivačných a sociálnych štipendií. Revízii sa nevyhne ani hospodárenie verejných vysokých škôl, jednotlivé študijné programy a odbory a ich personálne zabezpečenie.
Prezidentka Čaputová vrátila do parlamentu novelu zákona o vysokých školách, odvolávať profesorov nemôže
Na základe auditu sa budú následne vytvárať tzv. výkonnostné zmluvy, v ktorých sa univerzity dobrovoľne zaviažu do dvoch rokov splniť konkrétne kvalitatívne kritériá, pričom po ich splnení dostanú určitý obnos peňazí. Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) ide o jeden z nástrojov na to, aby od nich mohlo ministerstvo alebo štát vyžadovať jednotlivé profesie či študentov, ktorí sú reálne potrební pre trh práce.
Nová metodika financovania
Ďalšou zmenou, na ktoré sa musia školy pripraviť, má byť i nová metodika ich financovania zohľadňujúca skutočný výkon a aktivity jednotlivých škôl. Podpora má byť zacielená najmä na univerzity, ktoré dlhodobo tvoria kvalitný výskum. Vysokoškolské štúdium na Slovensku má pozdvihnúť aj nový spôsob obsadzovania docentov a profesorov. Rezort chce tým zo zahraničia umožniť, aby sa zamestnali a dlhodobo pracovali na slovenskej vysokej škole.
Vyššiu kvalitu univerzít iba nové štandardy neprinesú. Stále im chýba jedna zásadná vec
„Dnes by profesor z Harvardu či Oxfordu mohol byť u nás docentom či profesorom iba dočasne. Potom si musí urobiť naše slovenské habilitačné alebo inauguračné konanie a my všetci vo vysokoškolskom prostredí sa tvárime, že toto naše konanie je viac ako 20-ročná práca na niektorej zo svetových univerzít,“ poznamenal Gröhling.
Po novom bude podľa neho možné stať sa docentom alebo profesorom podľa toho, či človek dlhodobo kvalitne publikuje a tvorí. Pravidelne si pritom bude musieť toto miesto obhájiť. Analytička Renáta Hall považuje plánované zmeny za dôležité. Ľudí zo zahraničia podľa nej odrádzala situácia, keď museli ísť na Slovensku na nižšiu pozíciu, i keď už boli v zahraničí v pedagogickej a tvorivej činnosti vysoko výkonní.
Podpora ľudí z praxe
Otváranie systému profesúr a docentúr má podporu aj u ľudí z praxe, predovšetkým tých pôsobiacich v zahraničí. Jedným z nich je napríklad dekan School of Public Policy na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martin Kahanec. „Ja sám som totiž profesor na univerzite, ktorá je v mojom odbore tridsiata na svete a moju profesúru uznáva celý svet okrem jedinej krajiny – mojej rodnej,“ povedal pre Webnoviny.sk.
Súčasné nastavenie podľa neho doslova uzatvára systém pred medzinárodnou konkurenciou. „Osobne teda veľmi podporujem otvorenie tohto systému tak, aby boli ,profesor‘ a ,docent‘ funkčné miesta a nie celoživotné tituly, ktoré, bohužiaľ, a všetka česť výnimkám, betónujú na univerzitách systém reprodukujúci nekvalitu,“ hovorí Kahanec.
Ako dodáva, keby aj na Slovensko v súčasnosti prišiel profesor z Harvardu či Oxfordu, ako profesora by ho tu neuznali. „Mohol by si profesúru dorobiť, lenže prečo by sa povedzme 60-ročný profesor mal takej procedúre podrobiť? Najmä, keď je dosť možné, že naše kritériá na profesúru ani nespĺňa. Nie preto, že by nebol dostatočne kvalitný, ale preto, že tie kritériá sú tak zle nastavené,“ podotýka.
Gröhling predstavil oblasti, ktorým sa chce ministerstvo venovať. Riešiť chce aj príplatky pre učiteľov
Slovenské univerzity dnes podľa neho na profesúru požadujú vysoký minimálny počet publikácií, napríklad okolo 50. Podľa neho však stačia aj veľmi obskúrne a nekvalitné publikácie bez akéhokoľvek ohlasu vo vedeckom svete. V akademicky vyspelom zahraničí je, naopak, primárny dôraz na kvalitu. „Pokojne môžete byť profesorom aj s desiatimi publikáciami, pokiaľ sú špičkové vo svetovom meradle,“ uvádza profesor.
Bránia nefunkčný systém
Mnohí slovenskí akademici podľa Kahanca však súčasný systém docentúr a profesúr napriek jeho neefektívnosti bránia. Perspektíva dosiahnutia týchto hodností je pre nich totiž pri slabom ohodnotení jedinou motiváciou. Domnievajú sa tiež, že vlastniť profesorský či docentský titul je aspoň aký-taký spôsob, ako chrániť či identifikovať kvalitu. „Týmto argumentom rozumiem, avšak je to pasca,“ tvrdí Kahanec.
To, čo podľa neho aktuálne 31 rokov po revolúcii vidíme, je len reprodukcia nekvality a blokácia procesov, ktoré by mohli zvyšovať kvalitu. Len veľmi málo menovaných profesorov podľa neho dosahuje medzinárodne porovnateľné vedecké výkony. „Kvalitní ľudia nám stále odchádzajú a nevracajú sa. Zahraničnú kvalitu nevieme pritiahnuť takmer vôbec… Preto hovorím: tri dekády dokázali, že tento systém zlyhal a je potrebné zreformovať a otvoriť ho,“ uzatvára.
Podľa hovorkyne Univerzity Komenského v Bratislave Lenky Miller však odborné kapacity z prestížnych zahraničných škôl len systémovými zmenami tak ľahko neprilákame. O miesta na slovenských univerzitách bude záujem v prvom rade vtedy, keď budeme vedieť pedagógom ponúknuť primerané finančné ohodnotenie a podmienky na prácu. „V situácii, keď mnohí špičkoví vedci ledva dosiahnu na plat tisíc eur v čistom, je to ťažké,“ konštatuje.
Nejde o to študentov prilákať, ale si ich udržať
Ďalšou z otázok je, či majú naše vysoké školy potenciál v dostatočnej miere prilákať študentov zo zahraničia. Podľa Hall pritom o toto ani tak nejde, keďže na prvom a druhom stupni ich máme už dnes viac ako 10 percent, čo je aktuálny priemer OECD. Dôležitejšie, ako tvrdí, je, čo sa so zahraničnými študentmi u nás deje a či má ich prítomnosť pozitívny vplyv na iných študentov tým, že budú vystavení odlišnej kultúre, budú používať iný jazyk a podobne.
Do zahraničia odchádza viac maturantov z matematiky a vyšších jazykových úrovní
Význam zároveň má, aby boli roztrúsení naprieč odbormi a nekoncentrovali sa len v niektorých z nich – a to sa dnes práve deje. Na zahraničných študentov vo veľkom natrafíte práve v odboroch ako medicína, farmácia či veterinárna medicína, o iné až taký záujem nemajú.
Komplikáciou je podľa Hall aj ich integrácia do vysokoškolského života a slovenskej spoločnosti. „Po skončení štúdia nemáme snahu si ich na Slovensku udržať. Možno ich pritom považovať za vysokokvalifikovanú pracovnú silu…,“ ozrejmuje analytička. „Slovenskí študenti, naopak, v zahraničí po štúdiu často zostávajú…,“ dodáva.
Treba pritiahnuť ľudí zo zahraničia
Hall vníma aj v celkovej internacionalizácii vysokých škôl. Ako hovorí, oproti zahraničiu máme málo zahraničných vysokoškolských učiteľov, vedcov a doktorandov a naši ľudia zostávajú na tej istej vysokej škole od bakalára až po dôchodok.Toto je podľa nej pre rozvoj kvality veľmi zlé. „Tvorivá činnosť totiž potrebuje cirkuláciu ľudí, ktorí prinášajú nové myšlienky a nové pohľady na odborné otázky, ako aj na spravovanie vysokých škôl,“ dodáva.
Plán na otvorenie škôl spočíva v pravidelnom testovaní, výtery by mohlo nahradiť kloktanie
Okrem toho treba podľa nej pritiahnuť ľudí zo zahraničia na manažovanie výskumných projektov a zapojiť zahraničných akademikov a študentov do všetkých oblastí života vysokých škôl. Univerzity by zároveň mali pristúpiť k vytvoreniu vlastných tabuliek na odmeňovanie akademikov, aby ich mohli odmeňovať podľa kvality ich výkonu. „Mali by tiež zvážiť počet vysokoškolských učiteľov pri klesajúcom počte študentov,“ odporúča.
Toto podľa Hall bude musieť ísť ruka v ruke s redukciou počtu málo kreditových predmetov, ktoré sú dnes na Slovensku častou realitou. A napokon je problémom aj vysoká administratívna záťaž kladená na pedagógov. Toto opatrenie sa podľa analytičky týka nielen vedeckých projektov a štrukturálnych fondov, ale aj profesionalizácie samotného riadenia univerzít a zvýšenia efektivity administratívnych procesov.
Inšpirácia zahraničím
Slovenské vysoké školy sa hneď vo viacerých ohľadoch môžu inšpirovať aj zahraničím. Napríklad v oblasti skvalitnenia procesu výučby študentov, ale aj v príprave doktorandov na vedeckú a pedagogickú činnosť. Zahraničie by zároveň mohlo podľa Hall poslúžiť ako príklad dobrej praxe v oblasti efektívneho riadenia vysokých škôl tak, aby sa zachoval princíp samosprávnosti, a pritom sa zefektívnilo a sprofesionalizovalo riadenie vysokých škôl.
Školy nie sú stavané na masívne testovanie na COVID-19, učitelia poukazujú na počty žiakov aj rodičov
Podľa Juraja Rybanského z kancelárie rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa slovenské univerzity môžu inšpirovať aj v oblasti zabezpečenia univerzitného spôsobu výučby, kde každá fakulta ponúka predmety svojich špecifických odborov či študijných programov ostatným fakultám. „Tým nedochádza k duplicite predmetov a už vôbec nie študijných programov,“ ozrejmuje Rybanský.
Zaujímavé podľa neho je i zapájanie vybraných študentov inžinierskych či magisterských ročníkov do výuky na bakalárskom stupni štúdia v pozícií asistentov a za inšpiratívny považuje aj systém organizácie startupov či inovačných centier zameraných na spoluprácu s praxou.
Treba začať hneď
Súčasná slovenská legislatíva zároveň podľa neho zatiaľ bráni realizácii spoločných študijných programov i so ziskom dvojitých či viacnásobných titulov v rámci spolupráce so zahraničnými partnermi.
Univerzitu Komenského zas dlhodobo trápia pravidlá verejného obstarávania. „Napriek rozumnému prístupu Úradu verejného obstarávania sú niektoré procesy stále mimoriadne ťažkopádne a nákup vecí potrebných pre výskum je komplikovaný a často sa predražuje,“ prezradila Miller. „V tomto by univerzitám pomohlo, ak by dostali väčšiu voľnosť a mohli so svojimi zdrojmi nakladať efektívnejšie,“ uviedla.
Zavádzanie zmien vo fungovaní vysokých škôl je dlhodobejší proces, treba však začať čím skôr. Ak sa bude priebežne stimulovať kvalitná tvorivá činnosť a kvalitné učenie a zefektívni sa riadenie vysokých škôl, môže to podľa Hall viesť i k zmenám, ktoré dostanú slovenské vysoké školy, najmä ich najlepšie pracoviská, na mapu Európy aj sveta.