Štát podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) nezvláda strategickú prácu s mládežou. Kontrola obdobia medzi rokmi 2020 až 2023 zistila nesprávne nastavenie procesu prípravy a implementácie stratégie mládeže, a tiež, že nebol jasne určený koordinátor pri jej príprave a realizácii.
Kľúčové problémy mládeže
Kontrolný úrad poukázal, že mladí ľudia tvoria tretinu slovenského obyvateľstva, no v posledných rokoch sa agendou mládeže zaoberal len jeden zamestnanec ministerstva školstva. Podpredsedníčka kontrolórov Henrieta Crkoňová uviedla, že stratégia neriešila kľúčové problémy mládeže, napríklad sa vôbec nevenovala oblasti duševného zdravia.
Súčasťou systému podporných opatrení je už aj krízová intervencia, cieľom je poskytnúť deťom odbornú starostlivosť
Crkoňová upozornila, že ak nebudeme flexibilne reagovať na výzvy súvisiace s požiadavkami a potrebami mladej generácie, problémy sa budú rozrastať a ich riešenie bude časom komplikovanejšie a bude mať väčší dopad na zdravie mladých, ako aj na verejné financie.
„Národní kontrolóri považujú vytváranie podmienok pre vzdelávanie a rozvoj mládeže vo všetkých fázach jej života za zásadné pre rozvoj celej spoločnosti. K zlepšeniu podmienok pre mladých ľudí mala prispieť aj Stratégia SR pre mládež na roky 2021 – 2028, ktorú sme kontrolovali. Politika mládeže má silný prierezový charakter, čo predpokladá aktívnu spoluprácu medzi inštitúciami štátnej správy, územnej samosprávy a mimovládneho sektora,“ uvádza NKÚ s tým, že podľa jeho zistení sa tento zámer nepodarilo dosiahnuť.
Zánik IUVENTY
Kontrolóri poukázali na to, že medzirezortná pracovná skupina pre oblasť mládeže, ktorá mala na príprave Stratégie pracovať, sa počas viac než troch rokov nezišla ani raz. NKÚ tiež poukazuje, že štátne inštitúcie, ktoré by mali realizovať úlohy Stratégie, neplnia svoje funkcie a úlohy, pre ktoré ich rezort školstva zriadil.
Ministerstvo chce zvýšiť bezpečnosť na školách, spustilo dve výzvy na poskytnutie finančnej podpory
„Napríklad aktuálna legislatíva neumožňuje Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže realizovať akreditované formy vzdelávacích programov pre pracovníkov s mládežou. Zánikom IUVENTY – Slovenského inštitútu mládeže pred dvoma rokmi totiž všetky akreditácie neformálneho vzdelávania zanikli a neboli prenosné. Stratégia tento problém nepredpokladala a jeho riešenie si vyžaduje zmenu zákona. Napriek tomuto stavu je organizácia IUVENTA v Stratégii považovaná za dôležitého partnera pri napĺňaní strategických cieľov, čo kontrolóri považujú za vysoké realizačné riziko,“ približuje NKÚ.
Chýba strategický prístup
Kontrola tiež ukázala, že ciele, opatrenia a indikátory, ktoré stratégia definuje, nedostatočne reagujú na potreby mládeže a nepomáhajú jej riešiť dôležité životné situácie, ktoré sa v poslednom čase markantne menia.
Školskí zdravotníci majú na školách zmysel, odbúravajú množstvo záťaže učiteľom
„Pandémia COVID-19, vojna v blízkosti našich hraníc, narastajúci vplyv sociálnych sietí, klimatické zmeny vyvolávajú tlak na mladých ľudí, ktorí často nevedia zvládnuť nové situácie, upadajú do depresie a iných ťažko samostatne zvládnuteľných stavov. Preto čoraz častejšie potrebujú rôznu odbornú pomoc a poradenstvo, k rozvoju ktorých chýba strategický prístup,“ vysvetľuje Crkoňová.
Doplnila, že tieto aspekty života detí a mládeže by mali motivovať aktualizáciu, prípadne zmeny cieľov stratégie na ďalšie tri roky. Stratégia by nemala byť statickým dokumentom a je potrebné, aby reagovala na nové požiadavky.
Nový projekt podporí duševné zdravie detí a mládeže, nevyhnuté je podľa ministra Druckera zamerať sa na prevenciu
„Stratégia mala prostredníctvom 14 cieľov, 89 opatrení a 94 indikátorov zlepšiť podmienky vo vybraných oblastiach práce s mládežou,“ uvádza NKÚ s tým, že cieľové hodnoty indikátorov v Stratégii neboli vhodne nastavené. Dokument napríklad neobsahoval pri všetkých indikátoroch finančné vyčíslenie zdrojov na celé obdobie platnosti Stratégie, čo podľa kontrolórov ohrozuje realizáciu opatrení a prináša riziko neefektívneho čerpania prostriedkov.
Zlyhanie štátu
„Okrem toho Ministerstvo školstva SR za roky 2022 a 2023 nesledovalo objem finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na realizáciu Stratégie. Podľa plánu malo ísť na plnenie cieľov Stratégie v rokoch 2022 až 2025 viac ako 200 miliónov eur, prevažne z eurofondov. Financovanie všetkých aktivít zo zdrojov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) nebude možné realizovať tak, ako to bolo plánované pri vypracovaní Stratégie, nakoľko v čase jej schválenia nebola podpísaná partnerská dohoda,“ uvádza NKÚ.
Koniec mobilov v školách. Drucker oznámil, v ktorých ročníkoch budú úplne zakázané a kde platia výnimky
Crkoňová poukázala, že agendou mládeže sa medzi januárom 2021 a februárom 2023 zaoberal jeden zamestnanec príslušného rezortu, čo v kontexte veľkého objemu finančných zdrojov i dôležitosti samotnej témy podľa nej poukazuje na závažné zlyhanie štátu v tejto oblasti. NKÚ uvádza, že v rokoch 2019 a 2020, a tiež od marca 2023 pôsobilo na odbore mládeže päť až sedem zamestnancov.
„Kľúčové oblasti stratégie boli stanovené relatívne správne a pokryli väčšinu životných situácií mladej generácie. Prijaté opatrenia a stanovené indikátory však neboli dostatočné zadefinované, neboli merateľné, a preto je ich potrebné vo všetkých oblastiach stratégie prehodnotiť a aktualizovať. Zároveň väčšina indikátorov, ktoré boli vyhodnotené ako priebežne plnené, bola nastavená len formálne a termíny boli stanovené na celé obdobie Stratégie,“ uvádza NKÚ.
Zvýšenie počtu krízových kontaktov
Kontrola NKÚ ukázala, že Stratégia neriešila kľúčové problémy mládeže, najmä v oblasti duševného zdravia. Riešenie, či aspoň zmiernenie situácie vidia kontrolóri v existencii poradne IPčko, poukázali, že počet krízových kontaktov v nej sa medzi rokmi 2021 a 2022 zvýšil 2,3-násobne a nárast pokračoval i vlani.
SaS chce na školách vytvoriť bezpečný priestor, predstavila opatrenia na zlepšenie duševného zdravia žiakov (video)
„V roku 2023, podľa správy centra pripadá na jedného školského psychológa bezmála 936 detí. Analýza Inštitútu finančnej politiky rezortu financií spred 5 rokov o duševnom zdraví mládeže pred obdobím spojeným s pandémiou a vojnovým konfliktom na Ukrajine upozorňovala, že je potrebné zmodernizovať systém psychiatrickej, psychologickej, zdravotno-sociálnej starostlivosti, posilniť podporu duševného zdravia a prevenciu porúch,“ uvádza NKÚ.
Financovanie starostlivosti o duševné zdravie
Dodáva, že v ideálnom prípade by sa výdavky mali navýšiť prinajmenšom o 230 miliónov eur ročne, rovnako poukázal, že Slovensko v porovnaní s inými rozvinutými krajinami zaostáva vo financovaní starostlivosti o duševné zdravie.
V iných štátoch na tento typ zdravotnej starostlivosti smeruje šesť až sedem percent zo všetkých výdavkov na zdravotnú starostlivosť, kým na Slovensku je to čosi cez tri percentá.
„Riešenie duševných porúch vytváralo našej spoločnosti náklady vo výške až 2,1 miliardy ročne (2,4 % HDP v roku 2019), čím sa výrazne predražuje zdravotný a sociálny systém a znižuje výkonnosť ekonomiky,” uzatvára NKÚ.