Slovenské deti sa v školách necítia dobre, mnohé z nich pociťujú stres, tlak na výkon, ale aj nedostatok podpory zo strany učiteľov. Podľa štúdie HBSC (Health Behaviour in School-aged Children) sa s pribúdajúcim vekom znižuje nielen radosť zo školy, ale aj dôvera žiakov v pedagógov. Viac ako polovica detí si myslí, že nemajú učiteľa, ktorému by sa mohli zveriť. Situácia je alarmujúca a poukazuje na zásadné problémy v školskom systéme.
Vzdelávací expert Juraj Hipš upozorňuje, že problém nespočíva len vo vzdelávacom obsahu, ale najmä v atmosfére, ktorá v školách panuje. „Je alarmujúce, že väčšine žiakov sa nepáči na mieste, kde trávia polovicu svojho dňa. Dostali sme sa žiaľ do stavu, kedy deti školu nevnímajú ako priestor, kde môžu objavovať a skúmať svet, ale ako trest, ktorý im udelili dospelí,“ hodnotí situáciu. Práve negatívne vnímanie školy môže viesť k zvýšenej úzkosti, stresu a v niektorých prípadoch aj k agresii medzi spolužiakmi. Psychologička Lenka Jurčová z portálu ksebe.sk dodáva, že ak dieťa necíti pochopenie, prestáva sa otvárať a hľadá podporu mimo školy. „Dôvera je základom každého vzťahu, a to platí aj pre vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi. Ak dieťa cíti, že jeho problémy nie sú brané vážne, uzavrie sa do seba,“ vysvetľuje.
Zásadným problémom je zastaraný model výučby, ktorý nevyhovuje súčasnej generácii žiakov. Memorovanie učiva, tlak na známky a absencia praktického prepojenia učiva so životom spôsobujú, že mnohé deti vnímajú školu ako stresujúce prostredie. Podľa docentky Lucie Bosákovej z UPJŠ je nevyhnutné, aby sa školy prispôsobili potrebám dnešných detí. „Je dôležité porozumieť odlišnostiam novej generácie a hľadať vhodnejšie stratégie vzdelávania,“ upozorňuje.
Pozitívnym príkladom, ako môže škola vytvárať podporujúce prostredie, je Základná škola na ulici Pionierov v Rožňave. Riaditeľka Erika Fábiánová vysvetľuje, že ich cieľom je, aby bol žiak aktívnym účastníkom vzdelávacieho procesu. „Naším cieľom je, aby žiak nebol len prijímateľom informácií, ale aktívne sa zapájal do vzdelávania. Učíme žiakov a nie učivo, pričom dieťa je v centre pozornosti.“ Škola zaviedla viaceré inovatívne metódy, vrátane zážitkového učenia, projektového vyučovania a skupinovej práce. Významným prvkom je aj predmet „Kruh komunity“, ktorý pomáha žiakom rozvíjať emocionálnu inteligenciu, komunikačné zručnosti a schopnosť zvládať stres. „Deti si uvedomujú, že nie sú sami so svojimi problémami. Tento priestor im umožňuje byť autentickými a vytvára pocit spolupatričnosti,“ opisuje riaditeľka.
Podľa Romany Kanovskej, generálnej riaditeľky Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM), má Slovensko príležitosť zmeniť školský systém tak, aby viac zodpovedal potrebám súčasných detí. „Moderné vzdelávanie musí reagovať na výzvy 21. storočia. Ak chceme, aby naše deti uspeli v digitálnom a dynamickom svete, musíme ich naučiť nielen fakty, ale aj zručnosti potrebné pre život,“ vysvetľuje. Školy majú možnosť zavádzať nové predmety, ako je finančná gramotnosť či sociálno-emocionálne vzdelávanie, ktoré podporujú osobnostný rozvoj žiakov.
Slovenské školstvo prechádza zásadnou zmenou vďaka kurikulárnej reforme, ktorá umožňuje prispôsobiť výučbu individuálnym potrebám žiakov. Školy si môžu vytvárať vlastné vzdelávacie programy a využívať moderné výukové metódy. Ján Machaj, riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB, vysvetľuje, že cieľom reformy je, aby sa školy mohli odkloniť od tradičného memorovania a venovať sa rozvoju kritického myslenia a praktických zručností. „Škola by nemala byť len miestom, kde sa deti učia učivo. Mala by byť miestom, kde sa deti učia byť sami sebou,“ dodáva.
Slovenské školy majú dnes jedinečnú príležitosť vytvoriť prostredie, kde sa deti budú cítiť šťastné a motivované. Kľúčom k úspechu je dôvera medzi učiteľmi a žiakmi, individuálny prístup a emocionálna podpora. Ak chceme, aby deti chodili do školy s radosťou, musíme začať meniť jej atmosféru a spôsob výučby.