Vysvedčenie alebo tlak rodičov. Čo robí deťom väčší stres?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Už o pár dní si žiaci základných a stredných škôl preberú z rúk učiteľov koncoročné vysvedčenia. Pre mnohé deti je to stresujúca udalosť, ktorá každoročne doženie niektoré z nich k hraničným reakciám. Dobré alebo zlé známky by nemali vypovedať o hodnote dieťaťa a podľa odborníkov je nevyhnutná zmena v ich hodnotení.

Prezidentka Združenia základných škôl (ZZŠS) Slovenska Eva Horníková upozorňuje na prehnané nároky rodičov na dosahovanie dobrých výsledkov. Aj podľa psychológa im môže tlak na ich výkon spôsobiť psychické poruchy sprevádzané úzkostnými stavmi až depresiami.

Duševné zdravie mladej generácie sa dramaticky zhoršuje

Podľa výskumov patrí medzi najväčšie psychické problémy úzkosť a depresia. „Sú pravdepodobne spôsobené neustálym tlakom na dosiahnutie akademického alebo profesijného úspechu,“ vysvetľuje psychológ Mojmír Trebuňák z online platformy ksebe.sk. Tento negatívny trend poukazuje na potrebu venovať pozornosť psychickému zdraviu detí a mladých ľudí aj v súvislosti s hodnotením ich výkonu na školách.

vysvedčenie
www.gettyimages.com

Nový prístup k hodnoteniu žiakov sa ukazuje ako nevyhnutný. Hodnotenie formou známky je len jedným zo spôsobov. V mnohých krajinách ho dopĺňa alebo nahradzuje formatívne hodnotenie, ktoré žiaka motivuje, rešpektuje jeho osobitosti a podporuje silné stránky osobnosti. 

Deti sa boja horšej známky aj reakcie rodiča

„Deti, ktoré sú vystavené tlaku rodičov na ich výkon, sa pri školských projektoch často zaujímajú len o to, či dostanú známku, a nie o to, čo sa môžu naučiť,“ uviedla Eva Horníková.

Tieto deti sa obávajú horších známok a reakcie rodičov, pričom rodičia niekedy dokonca kontaktujú učiteľov, aby sa sťažovali na známky, namiesto toho, aby sa snažili pochopiť, kde je problém a ako ho spolu vyriešiť. Takýto prístup vychováva vystresované deti.

Podľa Evy Horníkovej by rodičia mali prijať svoje deti také, aké sú a hodnotenie by nemalo byť vnímané ako trest alebo odmena, ale skôr ako odraz snahy a pokroku. „Deti by sa mali naučiť prijímať chyby a kritiku, rovnako ako svoje slabé stránky a byť s tým v súlade. To dosahuje metóda sebahodnotenia a slovného hodnotenia, ktorá umožňuje dieťaťu uvedomiť si svoje schopnosti a nedostatky a rozhodnúť sa, či sa chce v niektorých oblastiach zlepšiť,“ uviedla Horníková.

Podpora učiteľov aj nových metód

Ján Machaj, riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB,  ktorá sa zaoberá vzdelávacími projektami pre školy, zdôrazňuje potrebu zavedenia nových prístupov k hodnoteniu žiakov. „Hodnotenie prostredníctvom známok je len jednou z možností. Vo viacerých krajinách ho dopĺňa alebo nahradzuje formatívne hodnotenie, ktoré podporuje silné stránky žiaka a rešpektuje jeho osobnosť,“ vysvetľuje Machaj.

Machaj tiež uviedol, že učitelia môžu získať pomoc pri komunikácii s rodičmi pri hodnotení ich detí prostredníctvom online kurzov, ktoré obsahujú praktické skúsenosti od kolegov, rady psychológov a špeciálnych pedagógov. „Náš kurz ‚Komunikácia s rodičom‘, ktorý vznikol v spolupráci so psychologičkou, je druhým najviac navštevovaným online kurzom medzi učiteľmi. Vidíme veľkú snahu učiteľov naučiť sa profesionálne komunikovať s rodičmi, aj vrátane riešenia nepríjemných tém,“ dodal J. Machaj.

Zavedenie formatívneho hodnotenia a lepšia komunikácia s rodičmi sú kľúčovými krokmi k vytvoreniu pozitívneho a podporného vzdelávacieho prostredia, kde sa deti budú môcť rozvíjať bez strachu z hodnotenia a tlaku na výkon.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať