Hovorí sa mu tichý zabijak a jeho spotreba u Slovákov každý rok rastie. Pandémia mala pomôcť, v praxi sa stal opak

cukor, sladené nápoje
Foto: ilustračné, Getty Images

Celková spotreba cukru a výrobkov z neho sa na Slovensku dlhé roky držala na približne rovnakých hodnotách, avšak od roku 2018 sa začala mierne zvyšovať. V roku 2020 sa oproti predošlému roku zvýšila o 0,5 kilogramu, teda 1,6 percenta.

Priemerný Slovák tak podľa Štatistického úradu SR skonzumuje ročne 32 kilogramov cukru. To znamená, že každý deň zje alebo vypije celkovo 88 gramov cukru. Je to viac ako 17 kociek cukru.

Pod vyššiu spotrebu cukru na Slovensku sa podľa ekonómov podpisuje aj vyššia spotreba sladených nealkoholických nápojov, ktorá sa za posledných 20 rokov strojnásobila, zo 42 litrov na obyvateľa v roku 1998 až na aktuálnych 112 litrov.

Vyššie náklady

Zo štátov strednej Európy majú vyššiu spotrebu cukru na obyvateľa ako Slováci najmä v Poľsku, je to viac ako 40 kg. V Nemecku bola spotreba takmer 35 kg, Česi a Rakúšania spotrebujú ročne 33 kilogramov cukru.

Napriek tomu, že sú okolité krajiny „horšie“, treba byť obozretný, ako varuje aj Svetová zdravotníctva ogranizácia (WHO). Pri vyššej konzumácii cukru sú totiž následné vyššie náklady aj na zdravotnú starostlivosť v krajine.

Slovenské zdravotníctvo vysoká spotreba cukru zaťažuje ročne sumou od 90 do 250 miliónov eur. Ekonomické odhady však rátajú aj s nepriamymi nákladmi na liečbu pridružených ochorení, ktoré môžu túto položku predražiť o ďalších 220 miliónov eur.

Po konečnom sčítaní tak liečba ochorení, ktoré sú zapríčinené či zhoršené vyšším príjmom cukru, predstavuje 20 percent celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť na Slovensku.

Nižšia produkcia

Vzhľadom na pandémiu aj iné udalosti niektorí odborníci vyjadrili názor, že spotreba cukru v roku 2020 a 2021 možno mierne klesne.

Sladené nápoje si totiž najčastejšie doprajeme v reštauráciách, ktoré ale boli podstatnú časť roka zatvorené. Ďalším dôvodom môže byť aj celkový rast cien cukru spôsobený jeho nedostatkom.

Niekdajší najväčší producent cukrovej trstiny, Brazília, totiž momentálne vyrába najmenej cukru v histórii. Tamojšie cukrovary sa po poklese cien pred tromi rokmi rozhodli prejsť na výnosnejšie surovinu, a to bioetanol.

V produkcii cukrovej trstiny na tom nie je dobre ani Thajsko, ktoré zápasí so suchom. Očakáva sa, že tam výroba klesne o 28 percent. So zlým počasím, ktoré bránia produkcii cukru, sa potýka aj Severná Amerika a India.

Aj keď tieto objektívne príčiny môžu znížiť konzumáciu cukru na Slovensku, prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL), doktor Marián Šóth si myslí, že to tak nie je a nebude.

Skúsenosti z praxe

„Dnes vidíme, ako nám pacienti počas pandémie popriberali, niekde hovoríme aj o obezite. Každý z nás vidí, ako sa to prejavilo na ňom,“ uvádza Šóth vzhľadom na skúsenosti z praxe.

Praktický lekár tiež upozorňuje na to, že spotreba cukru v súvislosti s frustráciou a potláčaním stresu bola možno vyššia ako normálne. Spotreba bude podľa mňa minimálne rovnaká, ak nie vyššia,“ dodal pre portál vZdravotníctve.sk.

Ako pozitívum však vníma, že v čase uvoľnenia epidemiologických opatrení, ktoré sa prekrýva so začiatkom leta, si mnohí vstupujú do svedomia a začínajú si uvedomovať svoju nadváhu. Spotrebu cukru na základe toho vnímajú v negatívnom zmysle.

„Určite to potvrdia všetci všeobecní lekári, špecialisti a možno aj pediatri, že aj u detí je veľký nárast obezity. Už x rokov sme toľko obéznych ľudí nevideli, ako za posledný rok,“ uzavrel prezident ASL.

Nežiaduce účinky cukru

Vznik zubného kazu
Poškodenie pečene
Rakovina, hlavne pankreasu
Zvýšené riziko srdcovocievnych ochorení
Kvasinkové infekcie a infekcie kože
Zvýšenie telesnej hmotnosti (obezita) a hromadenie tuku
Akné
Cukrovka II. typu
Vysoký tlak
Dna
Inzulínová rezistencia
Depresia

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marián Šóth
Firmy a inštitúcie ASL SR Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republikyWHO Svetová zdravotnícka organizácia