Niektoré národy bojujú s COVID-19 lepšie ako iné. Dve veci sú kľúčové

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Koronavírus v Indii
India s koronavírusom bojuje úspešnejšie ako sa predpokladalo. Foto: SITA/AP Photo/Aftab Alam Siddiqui

Zrejme ešte nikdy v histórii nemalo ľudstvo takú unikátnu príležitosť sledovať a porovnávať rôzne prístupy krajín sveta v boji proti smrteľnému vírusu. Avšak, aj keď aktuálna situácia s koronavírusom vedcom pomôže nájsť odpovede na veľa doteraz nezodpovedateľných otázok, otvára tiež celkom nové dvere.

Pandorina skrinka

Keď sa začal vírus COVID-19 šíriť z Číny smerom do sveta, mnohí odborníci predpokladali, že v krajinách tretieho sveta nastanú masové úmrtia. Spoločná štúdia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)Detského fondu OSN (UNICEF) odhalila, že takmer trom miliardám ľudí, teda asi 40% svetovej populácie žijúcej takmer výlučne v rozvojových krajinách, chýbajú „základné zariadenia na umývanie rúk“.

Prístup k zdravotníckym zariadeniam, hygiene a sanitácii sa často považuje za faktor prispievajúci k vyššiemu výskytu prenosných chorôb. Dnes už môžeme povedať, že najhoršie scenáre WHO sa nepotvrdili. Napriek predpokladom vychádzajúcim zo skúseností, úmrtnosť v rozvojových krajinách sa drží v norme. Dokonalým príkladom je India, druhá najľudnatejšia krajina sveta.

Krajina tisícich bohov

Milióny Indov majú obmedzený alebo takmer žiadny prístup k čistej vode. Konzumujú jedlá v nehygienických podmienkach, dýchajú otrávený vzduch a žijú v husto zaľudnenom prostredí. Vďaka tomu sú náchylní na množstvo neprenosných chorôb, ako sú srdcové choroby, chronické ochorenia dýchacích ciest, rakovina či cukrovka. Iba znečistenie ovzdušia každoročne zabije viac ako milión Indov.

Z celkového množstva 8,27 miliónov pozitívnych prípadov však evidujú len niečo vyše 123-tisíc úmrtí, čo je v porovnaní s mnohými európskymi krajinami percentuálne extréme pozitívne číslo. Nový výskum indických vedcov naznačuje, že dôvodom je práve nízka hygiena, nedostatok pitnej vody a nehygienické podmienky pre život. Prekvapivo, tieto faktory v skutočnosti zachraňujú indické životy pred úmrtím na COVID-19.

Ako je to možné?

V Indii sú ľudia vystavení rôznym patogénom od detstva. Práve vďaka tomu majú vyvinutú silnejšiu imunitu, nielen voči koronavírusu. Dôkaz tejto tézy vieme nájsť aj v pomerne neďalekej histórii. Docent Katedry antropológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Radoslav Beňuš, uvádza ako príklad poliomyelitídu.

Koronavírus v Indii
V Indii sú ľudia vystavení rôznym patogénom od detstva. Foto: ilustračné, SITA/AP

„Vírus detskej obrny (poliomyelitické enterovírusy), to je pekný príklad týkajúci sa rozdielnej hygieny. V minulosti ním bola premorená celá populácia a len zriedkakedy sa vyskytovali ťažké prípady. Až keď sa začiatkom 20. storočia zlepšila úroveň hygieny, hlavne v Spojených štátoch a Európe, tak ,prirodzená´ premorenosť klesla a začali sa ,epidémie´ detskej obrny,“  vysvetľuje.

Hygienická hypotéza

Vedci sa domnievajú, že relatívne pokojná situácia súvisiaca s koronavírusom v Indii sa spája s „hygienickou hypotézou“ . Nejde o novú myšlienku, už Matt Richtel, autor knihy Elegantná obrana: Výnimočná nová veda o imunitnom systéme, tvrdí, že životné prostredie sa stalo natoľko čistým a neškodným, že imunitný systém človeka zostal prinajmenšom oslabený.

Praveen Kumar a Bal Chander z Rajendra Prasad Government Medical College v Indii skúmali údaje zo 122 krajín, vrátane tých s vyššou životnou úrovňou. V zatiaľ nepublikovanej štúdií, o ktorej píše BBC, sa doktor Chander vyjadril: „Doteraz existujúce prediktívne modely pre COVID-19 nezohľadňovali imunitný stav populácie spôsobený mikrobiómom alebo mikrobiálnou expozíciou v prostredí.“

Závery indických vedcov stoja za preskúmanie

Táto hypotéza však má aj svojich odporcov. Smita Iyerová, imunologička z Kalifornského národného centra pre výskum primátov, je presvedčená, že „hygienická hypotéza“ v súvislosti s vírusom COVID-19 „je v rozpore s naším porozumením protivírusových imunitných odpovedí“. Avšak aj Iyerová uznáva, že závery indických vedcov stoja za preskúmanie.

„Keď uznáme, že náš imunitný systém môže čeliť mnohým hrozivým nepriateľom v relatívne rýchlom slede alebo dokonca naraz, môžeme vytvoriť model, v ktorom by imunitná odpoveď na predtým alebo súčasne aktívny patogén mohla ovplyvniť imunitnú odpoveď na aktuálneho útočníka,“  uviedla doktorka Iyerová.

Čo si o tom myslí antropológ?

„V Indii môže skôr ísť o to, že vírus COVID-19 mutuje a ten čo bol pôvodne v Číne, je trošku iný ako ten, čo sa dostal do Indie či Európy. V postate každému parazitovi ide o to, aby svojho hostiteľa nezabil, ale aby v ňom mohol žiť a rozmnožovať sa. Teda čím sú parazity, ale napríklad aj vírusy, evolučne dlhšie u človeka, tým menej ho poškodzujú. To sú všeobecné teórie,“  vysvetľuje Beňuš.

Koronavírus, India
Ochorenie koronavírusu sa v Indii rýchlo šíri aj do menších miest. Foto: SITA/AP

Ďalší rozdiel medzi jednotlivými národmi vidí aj v počte inferferónov, ktoré predstavujú obranu imunitného systému proti vírusom. V génoch sú rôzne polymorfizmy, ktoré sú zodpovedné za tvorbu, množstvo a kvalitu interferónov – a tieto rozdiely sú aj medzi populáciami. „Indovia možno majú optimálny polymorfizmus pre interferóny,“  dopĺňa Beňuš.

Vek je dôležitý

Epidemiológovia tiež pripisujú nízku úmrtnosť v krajinách ako India mladej populácii – starší ľudia sú zvyčajne zraniteľnejší. S touto myšlienkou sa stotožňuje aj docent Beňuš. Ďalším dôležitým faktorom je imunita pochádzajúca z predchádzajúcich infekcií, ktoré pacient prekonal.

Napriek mnohým novým otázkam, ktoré z týchto poznatkov vzišli, treba sa pozrieť aj do minulosti. Nájdeme tam informácie o podobných „nelogických“ správaniach sa prírody počas pandémie či moru? Boli niektoré národy sveta postihnuté menej ako iné? Prišlo sa neskôr na to, čo zapríčinilo rozdiely v úmrtnosti v jednotlivých štátoch? Je to naozaj len o spôsobe života?

„Dobrým príkladom sú napríklad pravé kiahne, na ktoré sú náchylnejší ľudia s krvnou skupinou A a AB. Z baktérií môžeme spomenúť mor (Yersinia pestis), ktorý má na povrchu antigény podobné tým, aké majú na povrchu krvinky ľudí s krvnou skupinou 0. Takže u týchto ľudí sú Yersinie ´neviditeľné´ pre imunitný systém. Maskujú sa ako normálne erytrocyty, teda červené krvinky, preto sú ľudia s krvnou skupinou 0 viac náchylní na mor a častejšie naň umierajú,“  odpovedá Beňuš.

Podobný prípad, kedy Indovia reagovali na nejaký vírus či baktériu lepšie ako zvyšok sveta, sa nájde aj v minulosti. Ako vysvetľuje antropológ, napríklad pri cholere si treba uvedomiť, že pochádza práve z Indie. Táto choroba tam bola aktívna relatívne dlho a populácia si na ňu „zvykla“.

„Do Európy sa cholera dostala v podstate až v 19. storočí ako nové ochorenie a tu bol jej priebeh dosť vážny, aj z hľadiska napríklad dehydratácie organizmu,“ uzatvára Beňuš.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Bal ChanderMatt RichtelPraveen KumarRadoslav BeňušSmita Iyerová
Firmy a inštitúcie CNPRC Kalifornské národné centrum pre výskum primátovPrírodovedecká fakulta Univerzity KomenskéhoUNICEF Detský fond OSNWHO Svetová zdravotnícka organizácia