Na tieto vyspelé krajiny sa Slovensko chce podobať. V niečom sme však v pandémii COVID-19 ďaleko lepší

COVID 19 worldwide borders closures.Traveler with face mask stuck in airport terminal after being denied entry to other countries. Passenger stranded in airport on his travel back to home country.
Austrálska vláda si v rámci očkovacej stratégie dala ambiciózny cieľ, ktorý sa jej absolútne nepodarilo splniť. Foto: ilustračné, gettyimages.com

Austrália, Japonsko či Kanada – na tieto štáty sa svet pozerá ako na prototyp pokrokových a rozvinutých krajín. Napriek tomu svoju jedinú šancu, ako sa vyhnúť tretej vlne ochorenia COVID-19, rozhodne nevyužili.

Slovensko má vďaka Národnej stratégii očkovania proti ochoreniu COVID-19 zaočkovanosť na úrovni viac ako 15 percent aspoň jednou dávkou a 5,3 percent úplne zaočkovaných ľudí.

Aj keď sa to v porovnaní s Izraelom či Spojenými štátmi môže zdať málo, očkujeme rýchlejšie ako je európsky priemer a rozhodne si počíname lepšie, ako Austrálčania či Japonci. Ako je to možné?

U protinožcov

Austrálska vláda si v rámci očkovacej stratégie dala ambiciózny cieľ. Do 31. marca chceli zaočkovať štyri z 26 miliónov svojich obyvateľov. K spleneniu cieľa im chýbalo až 85 percent ľudí. Aktuálne sľubujú zaočkovať šesť miliónov do polovice mája.

Je to reálne? Skôr nie. V krajine doteraz spolu podali iba 1,14 milióna dávok vakcín. Chcú sa tiež v rámci stratégie sústrediť na to, aby prvú dávku dostalo čo najviac ľudí, čo je oproti niektorým úspešnejším štátom veľký rozdiel.

Doteraz si pritom v boji proti vírusu SARS-CoV-2 počínali veľmi dobre. Krajina eviduje niečo cez 29-tisíc prípadov ochorenia COVID-19 a iba 909 súvisiacich úmrtí. Dôvodom úspechu boli rýchle a prísne lokálne lockdowny, ktoré vláda zavádzala už pri prvých prípadoch.

Stále iba nad 70 rokov

Čo sa týka očkovania, v tejto sfére sa dá hovoriť o masívnom neúspechu. V prvom rade, Austrália začala očkovať až 22. februára, napriek tomu, že boli medzi prvými, čo vakcíny objednali. Dlho im totiž trvalo, kým sa podarilo „vybaviť“ všetky povolenia.

Austrálčania aktuálne očkujú na základe druhej fázy svojho štvorfázového programu. Inými slovami, kým na Slovensku už očkujeme ľudí vo veku nad 45 rokov, u protinožcov stále vakcinujú obyvateľov vo veku 70 rokov a viac.

V tejto fáze sa očkujú hlavne domovy dôchodcov a sociálnych služieb, zdravotnícki pracovníci v prvej línii, pracovníci pohotovostných služieb, obyvatelia domorodých ostrovov či osoby s chronickými ochoreniami.

Prečo to nejde?

Dôvodom neúspechu krajiny ležiacej pod Južným krížom je hlavne nedostatok očkovacích látok, ktorý má na svedomí Európska únia.

Európska únia (EÚ) totiž v marci zablokovala export viac ako 250-tisíc dávok vakcíny AstraZeneca do Austrálie, ktoré boli vyrobené v Taliansku, a to s odôvodnením, že Austrália je relatívne úspešná v brzdení pandémie.

Austrália na to zareagovala tak, že sa dohodla so spoločnosťou AstraZeneca a začala koncom marca vyrábať vakcíny na vlastnom území. Počet vakcín vyprodukovaných na domácom trhu je teraz ďaleko vyšší v porovnaní s počtom tých dovezených.

„3,1 milióna z 3,8 milióna dávok do Austrálie neprišlo. To malo zjavne veľmi významný vplyv na rozbehnutie očkovacieho programu,“ bránil sa podľa BBC austrálsky premiér Scott Morrison počas minulotýždňovej online tlačovej konferencie.

Treba tiež dodať, že na tempo očkovania mali určite vplyv aj marcové rozsiahle povodne vo východnej Austrálii. Odborníci Morrisona však kritizujú aj za to, že je ťažké vyhodnotiť úspešnosť očkovacieho programu kvôli nedostatku verejných informácií o podaných dávkach.

Krajina vychádzajúceho slnka

Ešte horšie ako Austrálčania sú na tom Japonci. Dávku nedostalo ani jedno celé percento zo 126 miliónov obyvateľov. Úplne zaočkovaných ľudí je v krajine 0,4 percenta, teda necelého pol milióna. Japonsko sa napriek tomu chystá hostiť letné olympijského hry.

Vláda pritom minulý týždeň opäť sprísnila epidemiologické opatrenia, iba dva týždne po tom, čo ich uvoľnila. Dôvodom je masívne šírenie nákazlivejšieho variantu ochorenia práve v Tokiu, ktoré bude o pár mesiacov musieť zvládnuť nápor tisícok športovcov z celého sveta.

Zdá sa, že vláda situáciu podcenila, najmä čo sa týka očkovania seniorov. Po 11 rokoch v krajine za rok 2019 opäť stúpol počet samovrážd, a to najmä vo vekovej kategórii od 80 rokov vyššie. Nedostatok vakcín však v Japonsku, narozdiel od Austrálie, nie je hlavný problém.

Povinné za dobrovoľné

Tým je správanie sa ľudí. Japonsko kedysi malo program povinného očkovania, ktorým chceli vyriešiť nekontrolovateľné šírenie rôznych infekčných chorôb v povojnovom období. Nežiaduce účinky niektorých vakcín však v 70-tych rokoch spustili nevôľu u ľudí.

Koronavírus, porovnanie krajín, očkovanie, COVID
Porovnanie tempa očkovania vo vybraných krajinách Foto: ourworldindata.org

Spory vyvrcholili v roku 1994, keď vláda zaviedla politiku dobrovoľného očkovania. Deti a seniori majú dnes množstvo vakcín k dispozícii zadarmo, no očkovanie je pre Japoncov stále citlivá téma, preto jeho výhody neboli nikdy tak výrazne komunikované ako v iných štátoch.

Kultúra Japoncov celkovo nenahráva v prospech očkovania. V krajine vychádzajúceho slnka uprednostňujú lieky menej účinné, ale radšej stopercentne bezpečné. K rýchlo vyvinutým mRNA vakcínam zo zahraničia preto Japonci nemajú veľkú dôveru.

Ohrození seniori

Niektorí experti si myslia, že domáce vakcíny by boli riešením, no japonské farmaceutické firmy sa na rozdiel od čínskych do vývoja vlastných očkovacích látok nehrnuli. Obávali sa toho, že pandémia skončí skôr, ako sa im podarí milióny vrazené do vývoja zúročiť.

Aj keď vlastnú vakcínu niekoľko z nich vyvíja, ešte stále nemajú ukončené klinické skúšky. Problémom je aj to, že podávať vakcíny môžu v Japonsku len lekári, čo limituje proces očkovania. Precízni úradníci zase nechcú plánovať termíny, kým nemajú dávky na skladoch.

Japonsko doteraz očkovalo iba zdravotníckych pracovníkov, kampaň spustili 17. februára. V pondelok začali očkovať 36 miliónov seniorov vo veku 65 rokov a starších vakcínami od konzorcia Pfizer/BioNTech. Seniori tvoria zhruba 29 percent japonskej populácie.

Hokejová veľmoc

Nečakaným problémom čelí aj Kanada, ktorej sa síce podarilo zabezpečiť si najširšie portfólio vakcín proti ochoreniu COVID-19, no samotný proces očkovania sa rozbiehal extrémne pomaly. Slovensko sa im podarilo predbehnúť až 1. apríla.

Najhoršie v počte nových prípadov a hospitalizácií na tom boli Kanaďania začiatkom januára. Koncom februára sa im podarilo stiahnuť sedemdňový priemer nových prípadov na viac ako polovicu. Dnes sa však opäť šplhajú na vrchol, podľa expertov ho aj prekonajú.

Priepastný rozdiel medzi Kanadou a susednými Spojenými štátmi, ktoré už zaočkovali 35 percent obyvateľov, vidno aj v hokeji. Asi mesiac pred plánovaným začiatkom play-off sa v tíme Vancouveru objavilo zatiaľ najhoršie ohnisko COVID-19 v NHL, nakazilo sa 21 hráčov.

Očkovanie by pritom príval nových chorých a pacientov do už preplnených kanadských nemocníc mohlo zastaviť. Avšak, podľa údajov agentúry Bloomberg je Kanada v súčasnosti na 44. mieste v globálnom rebríčku očkovaní na obyvateľa a doteraz to bolo ešte horšie.

Zmena stratégie

Kanadský premiér Justin Trudeau preto rozohral riskantnú hru. Tak, ako väčšina sveta, aj Kanada mala problém so sľúbenými dodávkami vakcín. Bez možnosti vyrábať vakcíny na domácom trhu boli nútení spoliehať sa len na externých dodávateľov.

Trudeau sa snaží túto situáciu vyriešiť. Do júna má Pfizer dodať do takmer 38 miliónovej Kanady päť miliónov dávok. Zároveň má do konca apríla prísť 10 miliónov kusov jednodávkovej vakcíny od Johnson & Johnson, pričom sľúbených majú ďalších 28 miliónov dávok.

Bude však očkovanie prebiehať dostatočne rýchlo na to, aby sa stihli zachrániť pred ďalším nárastom chorých? Provincie skúšajú novú taktiku, podľa agentúry Reuters už pri očkovacej stratégii neriešia vek obyvateľov, ale potenciálne riziko nakazenia sa.

Kanaďania očkovali, podobne ako Slováci, najprv najstarších a najzraniteľnejších. Teraz sa snažia zaočkovať učiteľov, predavačov či vodičov hromadnej dopravy, ktorí predstavujú najvyššie riziko v rámci miery prenosu infekcie. Môže však už byť neskoro.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Justin TrudeauScott Morrison
Firmy a inštitúcie AstraZenecaBioNTechJohnson & JohnsonPfizer