Sestry a pôrodné asistentky v uplynulom období nepocítili výraznejšie zlepšenie pracovných podmienok. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v posledných dvoch mesiacoch uplynulého roka zrealizovala Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).
Len tretina z opýtaných sestier a pôrodných asistentiek uvádza, že sa ich mzda dotkla priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Až polovica z nich pritom odpracuje mesačne viac ako 23 hodín nadčas.
Spokojná so mzdou je len tretina respondentov
Ako skonštatovala prezidentka SKSaPA Iveta Lazorová, ani rok 2019 nebol pre sestry a pôrodné asistentky rokom hojnosti a blahobytu.
Z odpovedí respondentov vyplýva, že v porovnaní s rokom 2016 je síce spokojnosť so mzdou vyššia, ale v absolútnom hodnotení stále spokojnosť so mzdou deklaruje iba 33,20 % opýtaných.
Tabuľkové platy sestier od januára vzrástli o viac ako 50 eur mesačne
Čiastočné zvýšenie spokojnosti vo veľkej miere spôsobuje to, že viacerí zamestnávatelia konečne pristúpili k preplateniu odpracovaných nadčasových hodín, tvrdí Lazorová.
„Reálne tak dochádza k situácii, kedy lepší plat a zároveň zlepšenie finančnej kondície rodiny sestry a pôrodné asistentky môžu dosiahnuť iba vďaka tomu, že sú v práci na úkor času, ktorý by mohli venovať rodine a výchove detí, ako aj svojmu odpočinku,“ zdôraznila prezidentka komory.
Zamestnávatelia ich tlačia do nadčasov
Stále viac sestier sa pritom na komoru obracia s tým, že nemôžu čerpať pracovné voľno s náhradou mzdy na sústavné vzdelávanie či čerpať zákonné voľno v súlade so Zákonníkom práce. Zamestnávatelia im často prideľujú nesprávne pracovné zaradenie.
Ponosy sú aj na nepreplácanie nadčasov či dokonca nevyplácanie mzdy podľa zákona.
Svet bude v roku 2020 oslavovať povolanie sestry a pôrodnej asistentky
Zároveň však zamestnávatelia tlačia sestry do nadčasov, pretože personálu je málo. „Až 53,50% respondentov potvrdilo, že mesačne odpracuje viac ako 23 hodín nadčas, pričom iba 42,30 % z nich má tieto hodiny aj preplatené,“ upozornila Lazorová.
Do prieskumu sa zapojilo 2 093 sestier a pôrodných asistentiek z celého Slovenska. Väčšina z nich, 66,10 %, pracuje v ústavných zdravotníckych zariadeniach, 23,10 % v ambulanciách a 5,60 % v nezdravotníckych zariadeniach.
Benefity sa v zdravotníctve objavujú zriedka
Pre nedostatok pracovnej sily sa mnoho zamestnávateľov na Slovensku v iných odvetviach snaží motivovať a stabilizovať svojich zamestnancov cez rôzne benefity.
Zdravotníctvo v tomto podľa prieskumu zaostáva. Ako skonštatoval člen Rady SKSaPA Milan Laurinc, len 5,70 % zamestnávateľov využíva možnosť zamestnávať sestry na skrátený pracovný čas.
„Len 35,50 % opýtaných má udelené osobné ohodnotenie. U 30,50 % sestier a pôrodných asistentiek zamestnávateľ prispieva na doplnkové dôchodkové poistenie a len 26,20% má vyplácaný aj príplatok za zmennosť,“ upozornil Laurinc.
Bývalá ministerská sestra Tatiana Hrindová: Sestry musia byť partnermi pri vyjednávaniach
„Vzhľadom na súčasný nedostatok sestier a pôrodných asistentiek je nepochopiteľné, že náborový príspevok pre nových uchádzačov o zamestnanie vypláca len 6,20% zamestnávateľov,“ konštatoval Laurinc.
Porušovanie Zákonníka práce
Sestry a pôrodné asistentky ako regulované zdravotnícke povolania sú povinné sústavne sa vzdelávať. No až tretina z nich (33,40%) udáva, že im zamestnávateľ neumožňuje čerpanie pracovného voľna s náhradou mzdy na sústavné vzdelávanie. Túto povinnosť pritom určuje Zákonník práce.
Budúca vláda a parlament budú mať podľa predstaviteľov komory budú mať čo robiť, aby zvrátili tento stav, aby o nedostatku sestier a pôrodných asistentiek a pracovných podmienkach nie iba hovorili, ale prijali také rozhodnutia, ktoré zásadne zmenia túto situáciu.
„Nedostatkom sestier a pôrodných asistentiek totiž v prvom rade ohrozujeme pacientov,“ uzavrela Iveta Lazorová.
