Fitness centrá boli jednými z prvých zariadení, ktoré museli byť pre pandémiu ochorenia COVID-19 obmedzované. Dôvodom bolo najmä riziko prenosu vírusu SARS-CoV-2 medzi cvičiacimi.
V rámci uvoľnenia epidemiologických opatrení po druhej vlne sa, samozrejme, mnohé fitness centrá sťažovali na ušlý zisk, no hlavne na to, že sa do ich priestorov vrátilo menej ľudí, ako pred začiatkom pandémie.
Množstvo pacientov muselo cez pandémiu prerušiť svoju liečbu, od kompetentných žiadajú riešenie
Najnovšie údaje Európskeho štatistického úradu Eurostat však hovoria, že Slováci necvičia menej, volia si ale teraz skôr vonkajšie aktivity. Zaujímavé sú však aj iné údaje, v rámci ktorých sa vymykáme priemeru Európskej únie (EÚ).
Dve tretiny
Pravidelne podľa európskeho prieskumu cvičia takmer dve tretiny Slovákov. Zhruba 23 percent cvičí od troch do piatich hodín týždenne a približne tretina ľudí sa venuje športu do troch hodín týždenne.
„V rámci 27 krajín únie cvičí viac ako päť hodín zhruba tretina ľudí, rovnaké percento ľudí necvičí vôbec. Vymykáme sa tak priemeru únie, nakoľko pravidelne u nás necvičia len dve percentá ľudí starších ako 16 rokov,“ uviedla Lenka Buchláková, analytička FinGO.sk.
V štatistikách vyšší počet samovrážd pre pandémiu nevidno, podľa psychologičky ešte len začnú pribúdať
V rámci krajín únie sa venuje športu 72 percent Európanov, najviac v Rumunsku (96 percent), Dánsku (93 percent) a Holandsku (91 percent). Naopak, najmenej ľudí cvičí v Chorvátsku (36 percent), Portugalsku (46 percent) či Maďarsku (50 percent).
Nezdravé trendy
Hlavnou prekážkou v realizovaní nejakej športovej alebo fyzickej aktivity bol podľa 40 percent respondentov nedostatok času. Je to ale veľmi nezdravý trend, nakoľko až 12 percent Európanov má sedavé zamestnanie, v ktorom trávi viac ako 8,5 hodín denne.
Celkovo 15 percent obyvateľov Európskej únie pritom týždenne nechodí ani len na 10-minútové prechádzky. Aj to je zrejme jeden z dôvodov, pre ktorý miera účasti na športe alebo fyzickej aktivite od roku 2013 stagnuje.
Odborníci vyvrátili predsudky o elektronickom športe. Hráči majú dobré zdravotné výsledky
Deje sa tak napriek veľkej snahe autorít o presný opak. Pritom ďalšie štatistiky jednoznačne dokazujú, že vyššia športová aktivita sa rozhodne pozitívne podpisuje na zdraví.
Dĺžka života
Zdravotný stav Slovákov sa od roku 2000 zlepšil, stredná dĺžka života už presiahla 77 rokov, od začiatku storočia teda stúpla o štyri roky. Na druhej strane je to však stále menej ako priemer v únii. Napríklad Česi sa dožívajú o dva roky viac.
Nepriaznivé je aj to, že až približne polovicu úmrtí možno pripísať rizikovým faktorom správania sa. Sme jedna z mála krajín, v ktorých pribúda obéznych detí aj fajčiarov. V európskych krajinách je pritom väčšinou badať opačný trend.
COVID-19 je nebezpečný aj pre mladých, už tvoria najviac hospitalizovaných. Nás to čaká tiež, myslí si epidemiologička
Z údajov Eurostatu zároveň vyplýva, že v tejto rovnici zohrávajú dôležitú úlohu odvrátiteľné úmrtia. Vidno to na rozdielnych prístupoch žien a mužov. Slovenky zvyčajne žijú o sedem rokov dlhšie ako Slováci, pritom viac cvičia práve muži.
Muži vs. ženy
Až 40 percent mužov inklinuje k športovým aktivitám a konzumácii ovocia a zeleniny, takýchto žien je len 33 percent. Zároveň však platí, že až 47 percent mužov nadmerne požíva alkohol a fajčí, zatiaľ čo iba 24 percent žien holduje týmto neduhom.
Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa za posledných 10 rokov tieto rozdiely medzi pohlaviami ešte prehĺbili. Vplyv na mieru fyzickej aktivity má pritom aj vzdelanie. Menej cvičia ľudia s nižším stupňom vzdelania a finančnými ťažkosťami.
Slovenskí lekári riešia epidémiu alkoholových excesov. Ženy v hospitalizáciách dobiehajú mužov. Môže za to pandémia?
Netreba však zabúdať, že cvičiť sa dá dnes akokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek. Cvičením sa zároveň znižuje riziko vzniku závažných ochorení, ako sú srdcové choroby, mŕtvica, cukrovka II. typu, rakovina a celkovo predčasná smrť, a to až o 30 percent.
