Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku v minulom roku doslova uväznila milióny ľudí v ich bytoch a domoch. Nie všetky domovy sú však bezpečné a láskyplné miesta, aj preto psychológovia a sociológovia očakávali problémy.
Linka dôvery Nezábudka, Národná linka na pomoc ženám zažívajúcim násilie, ako aj Liga za duševné zdravie upozorňovali na zvýšený počet telefonátov od zúfalých žien aj detí. Predpokladalo sa preto, že by mohol narásť aj počet samovrážd.
V uplynulom roku došlo k najmenšiemu počtu samovrážd od roku 2008
Ako však ukazuje najnovšia štatistika Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), počet osôb, ktoré si siahli na život, v minulom roku nestúpol. Menej bolo hlásených dokonca aj samovražedných pokusov.
Vekové rozloženie
„Z dlhodobého hľadiska ide o najnižší počet samovrážd od roku 2008,“ uvádza NCZI na svojich stránkach. V roku 2020 bolo nahlásených celkovo 489 samovrážd, čo je o deväť prípadov menej ako v predchádzajúcom roku.
Nič sa nezmenilo ani v súvislosti s pohlaviami, smrť si dobrovoľne zvolilo opäť výrazne viac mužov (409) ako žien (80). Najviac samovrážd vlani spáchali muži vo vekových kategóriách 40 až 49 rokov, následne 50 až 59 rokov.
COVID-19 môže viesť k "epidémii" srdcového zlyhávania. Kardiológovia varujú ľudí, aby nepodceňovali príznaky
U žien evidujeme najviac samovrážd vo vekovej skupine od 40 do 49 rokov a vo veku nad 70 rokov. Pri hodnotení údajov prepočítaných na 100-tisíc mužov či žien danej vekovej kategórie zaznamenalo NCZI najviac samovrážd práve u seniorov a senioriek v tomto veku.
Niektorí by mohli predpokladať, že to súvisí s osamelosťou, ktorú museli seniori počas lockdownov zažívať, no podobné údaje NCZI zaznamenalo aj v minulých rokoch. Nejde teda o trend súvisiaci s koronavírusom.
Zhruba každý tretí nezaočkovaný či nezaregistrovaný senior by sa o očkovaní proti COVID-19 chcel poradiť
Vo vekovej skupine maloletých detí do 14 rokov si vzalo život jedno dievča, u tínedžerov vo veku 15 až 19 rokov spáchalo samovraždu sedem chlapcov a štyri dievčatá. V porovnaní s minulými rokmi sú to takisto pomerne konštatné čísla.
Depresie a úzkosť
Zdá sa teda, že vekové zloženie samovrahov, ani celkový počet samovrážd, pandémia napriek predpokladom odborníkov výrazne neovplyvnila. Psychologička Petra Ferenčíková však s týmto tvrdením nesúhlasí.
Jedným z jej argumentov je aj ten, že „slovenské prieskumy ukázali, že nielen dospelí, ale aj deti a mládež prežívali pandémiu a obmedzenia s ňou spojené negatívne“. To je odrazový mostík pre ďalšie problémy.
Psychológovia aj psychiatri takisto hlásia nárasť depresívnych a úzkostných stavov za posledný rok a pol. Preto sa predpokladalo a Ferenčíková stále predpokladá, že narastie aj počet samovrážd a samovražedných pokusov.
Pre COVID-19 majú slovenskí psychiatri plné ruky práce. Vírus tiež priamo spôsobuje neurologické ochorenia
„Zatiaľ to v štatistike nevidíme. Mohli by sme predpokladať, že je to aj pre nedostatok možností,“ uviedla Ferenčíková. Reštriktívne opatrenia totiž mohli spôsobiť, že osoba so suicidálnymi myšlienkami nedostala priestor na ich naplnenie.
Za pravdu by jej mohla dávať aj ďalšia štatistika NCZI, podľa ktorej v roku 2020 klesol aj počet pokusov o samovraždu, bolo ich celkovo 656. V roku 2019 ich pritom bolo 743 a v roku 2016 dokonca až 951.
Šikana a známky
Ak sa na údaje pozrieme podrobnejšie, zistíme, že siahnuť si na život sa najčastejšie pokúšajú mladí vo veku od 15 do 29 rokov.
Ferenčíková vysvetľuje, že „samovraždy a pokusy o ne mohli v tejto vekovej skupine klesnúť tam, kde je hlavným dôvodom trápenia škola“.
Protipandemické opatrenia potlačili aj iné vírusy, ako COVID-19. Tento rok však udrú plnou silou, už sa to začalo
K šikane totiž počas pandémie nebol priestor, známkovanie bolo zmenené na slovné hodnotenie, prípadne odložené alebo „ospravedlnené“ z dôvodu epidémie v tom zmysle, že zlé študijné výsledky nespôsobilo neučenie sa dieťaťa, ale forma výučby.
Dôvodom k samovraždám mladých bývajú taktiež partnerské vzťahy, ktoré mohli byť podľa Ferenčíkovej „obmedzené z dôvodu nestretávania sa, uzavretia v iných okresoch, pozitívneho testu na prítomnosť koronavírusu a podobne“.
Hovorí sa mu tichý zabijak a jeho spotreba u Slovákov každý rok rastie. Pandémia mala pomôcť, v praxi sa stal opak
Počet samovrážd zrejme nestúpol aj preto, že „randenie“, a teda zoznamovanie sa s novými partnermi, bolo značne limitované, takže prvotné vášne, silné emócie a rozchody sa nekonali.
Nevera a žiarlivosť
Čo sa týka párov v zrelšom veku, tam mohli hrať pri znížení počtu samovrážd a pokusov o samovraždy svoje úlohu lockdowny. Vďaka nim neboli príležitosti na neveru, a tým pádom ani dôvody na žiarlivosť.
„Bohužiaľ, finančné problémy, ktoré patria k tým najčastejším dôvodom samovrážd, ostávajú a mohli sa dokonca prehĺbiť či pribudnúť, nakoľko mnoho ľudí prišlo o prácu,“ dopĺňa Ferenčíková.
Poslankyne chcú zdravotné sestry na školách, rezort to zdá sa zaskočilo. Kto vyrieši personálnu otázku?
Psychologička však zároveň pripomína, že dlhý pobyt v jednej domácnosti mohol spôsobiť partnerské problémy zahŕňajúce domáce násilie, hádky či psychické a fyzické týranie. Následky takého správania však nemusíme vidieť hneď.
Problémy nezmizli
Dôsledky pandémie a jej dopad na štatistiky samovrážd podľa Ferenčíkovej uvidíme až po jej úplnom skončení a uvoľnení všetkých opatrení. „Obávam sa, aby sa predpoklady nenaplnili, dokonca neprekonali, len sa možno posunuli v čase,“ uviedla.
Podľa Ferenčíkovej slov pandémia a izolácia s ňou spojená priniesla starosti, finančné aj partnerské, prehĺbenie už diagnostikovaných psychických problémov či vznik nových, sociálny dištanc u mladých ľudí a detí, ako aj príležitosť k domácemu násiliu.
Šéfka národnej linky pomoci: COVID-19 prehĺbil problémy, štát ich riešenie nehľadá
„Keď sa prestaneme sústrediť na štatistiky očkovaných, politiku, COVID automaty či hrozbu štátnej karantény, budeme sa s tým musieť popasovať. Problémy vedúce k samovraždám, bohužiaľ, nezmizli, aj keď čísla ukazujú inak, sú stále tu,“ dodala na záver.
