Vlády by mali ľudí motivovať k menej rizikového správaniu. Experti Oxfordu a ďalších svetových univerzít prišli s viacerými odporúčaniami

Podpora menej rizikového správania spotrebiteľov by pomohla znížiť enormnú finančnú záťaž, ktorej čelia zdravotné systémy v dôsledku narastajúceho trendu neprenosných chronických ochorení. Tak znie hlavný odkaz medzinárodného fóra expertov na oblasť zdravotných politík, ktoré v minulom týždni usporiadali hneď dve celosvetovo uznávané inštitúcie v oblasti vedy a výskumu, Univerzita Oxford a Brunelová univerzita v Londýne.

Vysoko rizikové správanie, ako fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, nezdravé stravovacie návyky a sedavý spôsob života enormne zaťažujú zdravotníctvo a prinášajú aj rozsiahle ekonomické straty v dôsledku znižovania priemernej dĺžky veku a produktivity.

Jednoduchšia a inovatívnejšia stratégia

História pritom ukazuje, že zákazy a snaha o čo najvyššie zdanenie nerestí nie sú najoptimálnejšie spôsobom, ako túto záťaž znížiť. Experti preto navrhujú jednoduchšiu a inovatívnejšiu stratégiu, ktorá sa viac približuje k spotrebiteľskej realite. A tou je motivácia ľudí k prechodu od vysokorizikových produktov k produktom so zníženým rizikom.

Takáto stratégia je v súlade so spoločenskými trendmi a môže zvýšiť úsilie v oblasti verejného zdravia, uviedol doktor Joan Madia, člen výskumného tímu Katedry primárnej starostlivosti Oxfordskej univerzity. Snahu o nulovú spotrebu alkoholu, či tabaku totiž vidí ako nereálnu.

„Ľudia nebudú dodržiavať žiadne odporúčania týkajúce sa rizika. Všetci o riziku vieme, ale to nám stále nebráni dať si polliter s kamarátmi v krčme. Sme sociálni a optimálny svet by nefungoval,“ dodal Madia. Podpora menej škodlivých produktov vrátane nízko alkoholických nápojov, elektronických cigariet a zahrievaného tabaku však, podľa neho, môže byť užitočným nástrojom, ako dosiahnuť lepšie výsledky.

Zdaňovanie na základe miery rizika

Profesorka v oblasti ekonomiky zdravia na Veronskej univerzite pôsobiaca tiež na Oxforde, Catia Nicodemo zdôrazňuje potrebu zdaňovania na základe miery rizika.

„Cigarety a elektronické cigarety nie sú to isté, preto by sme mali mať zdanenie úmerné riziku, aby sme ľudí odtlačili od produktov s veľmi vysokým rizikom k produktom s veľmi nízkym rizikom,“ dodala Nicodemo.

Vo svojej prednáške tiež vysvetľuje, prečo by mali vlády intervenovať v prospech menej škodlivých produktov. Nezdravé návyky sú totiž, na jednej strane, prejavom slobodnej voľby jednotlivca, na strane druhej, však príliš zaťažujú verejné rozpočty. Platí pritom, že aj inak uvedomelí ľudia podliehajú zlým návykom a „strácajú sebakontrolu“ pod vplyvom prostredia a zvyšujúcej sa dostupnosti nezdravých produktov, podporenej marketingom výrobcov.

Vyššie povedomie o menej rizikových produktoch

Je presvedčená, že vlády by mali zvážiť opatrenia na zvyšovanie povedomia o menej rizikových produktoch, napríklad formou verejných osvetových kampaní, či stanovením pravidiel pre obsah cukru a ďalších látok v produktoch.

Stimulovať menej škodlivú spotrebu prostredníctvom daní odporúča aj doktorka Zafeira Kastrinaki, expertka Brunelovej univerzity, ktorá je tiež členkou Rady ekonomických expertov pri gréckom ministerstve financií.

„Aby sme povzbudili ľudí vybrať si zdravšie možnosti, mali by sme škodlivejšie produkty zdaniť viac. Keď ich zdaňujeme menej, ľuďom to v skutočnosti nebráni v ich používaní, ale keď ich zdaňujeme viac, pomáha to znižovať ich spotrebu,“ konštatovala Kastrinaki.

Nižšie výdavky vlád i domácností

Zameranie sa na znižovanie rizikového správania by podľa nej pomohlo znížiť výdavky vlád i domácností.

„Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú spôsobené najmä nezdravou spotrebou vrátane fajčenia a cukru. Tvorcom politík musíme poradiť cielené opatrenia zamerané na minimalizáciu nezdravej spotreby, ako napríklad spaľovaného tabaku,“ konštatuje doktorka Kastrinaki.

Takáto politika môže byť, podľa nej, aj odpoveďou na problémy s financovaním systémov verejného zdravotníctva. Zlepšenie výsledkov v oblasti zdravia meraných cez výskyt chorôb alebo priemernú dĺžku života si nevyhnutne nevyžaduje nákladné zásahy, upozornila na základe svojich výskumov. Naopak, ako zdôraznila, míňanie väčšieho množstva peňazí na zdravotnú starostlivosť nie vždy robí ľudí vopred zdravšími. Väčšinou len pomáha vysporiadať sa so zlými účinkami nezdravých návykov.

Politiky zamerané na neprenosné choroby spojené s konzumáciou nezdravých produktov môžu tiež vládam pomôcť čeliť negatívnym populačným trendom. Na príklade Južnej Kórey to ilustrovala profesorka Aesun Shin z Vysokej školy medicíny na Národnej univerzity v Soule.

Zdravší životný štýl znamená menej chorôb

Južná Kórea zápasí s trendom nízkej pôrodnosti a starnúcej spoločnosti, čo v nasledujúcich rokoch zvýši výdavky na zdravotnú starostlivosť. Výskumný tím pod vedením Shinovej zistil, že ak by Juhokórejčania prešli na zdravší životný štýl, celkový výskyt neprenosných chorôb by sa mohol znížiť až o 73 400 prípadov.

V detailoch potom priblížila, že 12 percentám týchto prípadov by sa dalo predísť, ak by ľudia dodržiavali dietetické odporúčania. Oveľa významnejší je však potenciál v oblasti alkoholu a tabaku. Až 57 percentám prípadov ochorení by sa dalo predísť, ak by pijani alkoholu prešli na nápoje s nižším obsahom alkoholu a 31 percentám z celkového počtu ochorení by sa dalo zabrániť prechodom fajčiarov na menej škodlivé alternatívy. A vypočítava tiež objem úspor na verejných výdavkoch.

„Naše odhady naznačujú, že ak by jednotlivci znížili riziko spotrebiteľského správania a prešli na alternatívy so zníženým rizikom, dalo by sa ušetriť celkovo 13 miliárd USD. Z toho 3,7 miliardy v roku 2022 a 9,3 miliardy v budúcich rokoch zabránením ekonomických strát v dôsledku predčasných úmrtí,“ konštatovala Shinova.