BRATISLAVA 31. januára (WEBNOVINY) – Eurom na Slovensku platíme viac ako štyri roky. Od 1. januára 2009 nám totiž začali z peňaženiek miznúť slovenské koruny a postupne ich nahrádzala nová mena – euro.
Čo si Slováci v súčasnosti o spoločnej mene eurozóny myslia? Podľa koľkých našincov euro našej krajine pomáha a koľkí ešte stále zapínajú vo svojich hlavách kalkulačky a prepočítavajú eurá na koruny?
A ako euro ovplyvnilo naše cestovanie do ostatných krajín EÚ? Odpovede na tieto ako i ďalšie iné otázky sme našli v aktuálnom prieskume Eurobarometer z decembra 2012.
Voči euru sme pozitívne naladení
Šiesti z desiatich Slovákov považujú euro za dobrú vec pre našu ekonomiku. A hoci si 30 % Slovákov myslí opak, stále patríme medzi optimistickejšie naladenú polovicu krajín eurozóny.
Ešte vyšší podiel, takmer tri štvrtiny, opýtaných Slovákov sa pozerajú na euro ako na pozitívum pre Európsku úniu. V tomto prípade dokonca patríme medzi najväčších „eurooptimistov“. Spoločná mena z nás ale zanietenejších Európanov neurobila.
Vďaka euru sa cíti byť väčšími Európanmi iba pätina Slovákov. Zaradili sme sa tak medzi krajiny, ktoré zdieľajú tento pocit v najmenšej miere. Hoci na druhej strane, u žiadneho člena eurozóny podiel obyvateľov, z ktorých by euro urobilo väčších Európanov, nepresiahol hranicu 50 %.
Platiť v hotovosti eurovými mincami alebo bankovkami nám už problém nerobí. V prípade mincí sa priklonilo k odpovedi „no problem“ 71 % opýtaných Slovákov, v prípade bankoviek dokonca až 88 %.
Drvivá väčšina krajín ale aj tak skončila pred nami a platenie eurami považuje za bezproblémové ešte vyššie percento ich obyvateľov. Takmer každý opýtaný Slovák pritom potvrdil ťažkosti pri používaní jednocentovej mince a najradšej by ju z obehu vylúčil.
Euro a identita |
1.) Euro vníma ako dobré pre svoju krajinu 59 % Slovákov |
2.) Euro vníma ako dobré pre EÚ 73 % Slovákov |
3.) Vďaka euru sa cíti byť viac Európanom viac ako 21 % Slovákov |
Euro a jeho používanie v praxi |
4.) Platiť v hotovosti eurovými mincami nerobí problém 71 % Slovákov |
5.) Platiť v hotovosti eurovými bankovkami nerobí problém 88 % Slovákov |
6.) Pri väčších nákupoch (auto alebo dom) prerátava euro do pôvodnej meny 57 % Slovákov |
7.) Pri bežných nákupoch prerátava euro do pôvodnej meny 38 % Slovákov |
Euro a cestovanie |
8.) Cestovanie v zahraničí je vďaka euru ľahším a menej nákladným pre 47 % Slovákov |
9.) Vďaka euru je porovnávanie cien v iných krajinách EÚ ľahšie pre 67 % Slovákov |
10.) Euro znížilo náklady bankových služieb pri návšteve iných krajín EÚ u 25 % Slovákov |
Zdroj: Poštová banka podľa Eurobarometer |
V myšlienkach sa vraciame ku korune
Pri bežných nákupoch prerátava eurové cenovky na slovenské koruny 38 % Slovákov. Nie je to však prekvapivé, keďže slovenská koruna ako taká bola súčasťou našich životov 16 rokov.
V rámci eurozóny nám tak patrí prvenstvo, nakoľko podiel ľudí zapínajúcich pri bežných nákupoch v hlave „eurokalkulačku“, je u nás najvyšší.
Pri väčších nákupoch, akými sú napríklad kúpa auta alebo domu, prerátava sumy v eurách na slovenské koruny ešte vyšší podiel Slovákov, až 57 %.
V tomto prípade sa ale nájdu v eurozóne krajiny, ktorých obyvatelia si prepočtami do starej meny pomáhajú v ešte väčšej miere ako my.
Spomínate si ešte na prípravy letnej dovolenky z roku 2008 v Grécku, v Taliansku alebo v Španielsku? Jednou z preddovolenkových povinností bola vtedy aj návšteva banky alebo zmenárne spojená s výmenou slovenských korún na eurá.
Táto povinná jazda je už ale štyri roky minulosťou. Menou, ktorú dnes nosíme v peňaženkách, zaplatíme za čokoľvek v ďalších 16 krajinách eurozóny. Platiť eurom ale zväčša nie je problém ani v ostatných európskych krajinách.
Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer je tak cestovanie v zahraničí vďaka euru ľahším a menej nákladným pre každého druhého Slováka. Zavedenie spoločnej meny zároveň uľahčilo až dvom tretinám Slovákov porovnávanie cien v ostatných krajinách únie.
Slováci sa báli najmä zdražovania
Nižšie náklady na bankové služby pri návštevách iných krajín EÚ zaregistrovala štvrtina Slovákov. Vo všetkých troch spomenutých názoroch sme ale za priemerom eurozóny zaostali, a teda obyvateľom viacerých krajín eurozóny spoločná mena uľahčila cestovanie významnejšie ako nám.
Podľa nášho názoru ľudia akúkoľvek zmenu vo všeobecnosti vnímajú citlivejšie v čase jej plánovania a realizácie. V období zavádzania eura prevládal strach z prudkého zdražovania.
Ten sa ale v prípade SR realitou nestal. Slovensko totiž prijímalo novú menu v roku 2009 – teda v roku hospodárskej recesie. Rast cien tak bol predovšetkým z tohto dôvodu počas rokov 2009 a 2010 relatívne pomalý.
Navyše v tomto období meny okolitých susedov výraznejšie oslabovali voči euru, a tak si Slováci za lacnejšími nákupmi odskakovali aj do Maďarska, Poľska či Česka. Navyše otázku „som za alebo proti euru?“ v tomto období vystriedali iné problémy – úvahy ohľadom vývoja v ekonomike a následne obavy zo straty zamestnania.
Správa pochádza od analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej.