Návrh zákona o odstraňovaní environmentálnych záťaží je v príkrom rozpore s ústavou. V tlačovej správe to tvrdia zástupcovia združenia najväčších slovenských zamestnávateľov – Klubu 500.
Výhrady majú voči tej časti návrhu zákona, ktorá hovorí, že zodpovednosť za envirozáťaže má znášať súčasný vlastník pozemku aj v prípade, že nie je za záťaž zodpovedný.
Refundácie môžu zasiahnuť do práv
Koaliční poslanci navrhujú, aby štát územia od environmentálnych záťaží vyčistil, od súčasného vlastníka však bude žiadať refundáciu – buď peniaze za zhodnotenie pozemku alebo jeho založenie na 30 rokov v prospech štátu.
Čo sa stalo s odpadom z testovania proti koronavírusu? Ministerstvo obrany ho už bezpečne zlikvidovalo
„Spomínané ustanovenia týkajúce sa refundácie môžu zasiahnuť do práva na podnikanie a vytvoriť diskriminačné prostredie bez rešpektovania potreby rovnakých podmienok v podnikaní vo fungujúcom trhovom hospodárstve,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Záťaže treba sanovať
Takmer všetky z areálov, na ktorých sa záťaže nachádzajú, boli podľa neho v čase, keď znečistenie vzniklo, v rukách štátu. Nie všetci majitelia pritom v rámci privatizácie s kúpnou zmluvou prebrali aj zodpovednosť za odstránenie starých envirozáťaží a neboli určení ako povinné osoby. Podľa združenia najväčších slovenských zamestnávateľov je preto neprijateľné, aby ich nútili podieľať sa majetkovo na jej likvidácii.
Ministerstvo životného prostredia si stojí za predĺžením platnosti na realizáciu vrtu v Tatrách
„Sanácia environmentálnych záťaží, pri ktorých nie je určená povinná osoba, je vykonávaná štátom a štát ako zodpovedná osoba má v princípe odstrániť znehodnotenie majetku súčasných vlastníkov. Je zodpovednosťou štátu a jeho obyvateľov, aby environmentálne záťaže z minulých období boli sanované a životné prostredie čoraz viac chránené,“ uviedol Gregor.
Inšpirácia z Rakúska či Francúzska
Klub 500 podľa neho nespochybňuje potrebu riešiť problém záťaží. Myslí si však, že pri financovaní ich sanácie by sa Slovensko mohlo inšpirovať príkladmi z Rakúska či Francúzska. Tam používajú na financovanie odstraňovania záťaží špeciálny kompenzačný fond, tvorený z poplatkov za niektoré chemické látky či nebezpečné odpady.
V Českej republike je problém riešený formou ekologických zmlúv medzi Fondom národného majetku ČR a nadobúdateľmi privatizovaných podnikov o úhrade nákladov na vysporiadanie ekologických záväzkov vzniknutých pred privatizáciou. Podľa združenia by na odstraňovanie záťaží malo Slovensko využiť aj eurofondy.
