Ministerstvo vedené Igorom Matovičom považuje návrh zákona za neúplný a nedostatočný, keďže umožňuje poskytovať akúkoľvek kombináciu finančných produktov bez zabezpečenia ochrany finančného spotrebiteľa.
Tomáš Lehotský poukázal na to, že v návrhu ústavného zákona sa nachádza veľa bodov, ktoré vychádzajú z návrhu Milana Krajniaka, napríklad naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života.
Návrh ústavného zákona podľa rezortu práce vychádza z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa kabinet zaviazal zlepšiť finančnú udržateľnosť dôchodkového systému, zaviesť spravodlivý princíp valorizácie dôchodkov a umožniť pracujúcim deťom prispievať k dôchodku ich rodičov.
Ministerstvo financií žiada prehodnotiť zavedenie jednotného dôchodkového veku v roku 2022 na úrovni 63 rokov, podľa ministerstva sa tým dôchodkový vek skokovo zvýši.
Do návrhu ústavného zákona sa má dostať ustanovenie o tzv. rodičovskom bonuse, ktorým by mohli deti časťou svojich daní alebo dôchodkových odvodov prispievať na penzie svojim rodičom.
V prvom dôchodkovom pilieri chce vláda Igora Matoviča zvýšiť jeho dlhodobú udržateľnosť, plánuje posilniť väzbu dôchodkových výdavkov na demografický vývoj.
Súčasné nastavenie pomerov, ktorým sa krátia dôchodky z prvého piliera pre poistencov, ktorí sú zároveň sporiteľmi v druhom pilieri, je upravené od roku 2005, teda odkedy bol zavedený tzv. kapitalizačný pilier, upozorňuje hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Stuška.
Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Stuška, v roku 2021 by náklady mali dosiahnuť približne 221,5 milióna eur a v roku 2022 takmer 294 miliónov eur.
Ak by otcovia vôbec nemali možnosť uplatniť si skrátenie dôchodkového veku, bolo by to pravdepodobne v rozpore so smernicami EÚ, novela zákona však toto umožňuje, pričom prednostne priznáva právo žene, uviedol hovorca ministerstva práce.