Čína smeruje k prekonaniu svojich ambicióznych energetických cieľov.
Podľa správy mimovládnej organizácie Global Energy Monitor, ktorá sleduje prevádzkové veterné a solárne farmy, ako aj budúce projekty v Číne, krajina do roku 2025 pravdepodobne zdvojnásobí svoju kapacitu a vyprodukuje 1 200 gigawattov (GW) energie z vetra a slnka, čím dosiahne svoj cieľ o päť rokov skôr. Informuje o tom na svojej webstránke denník The Guardian.
Solárne farmy
Mimovládka, ktorá sídli v San Franciscu, uvádza, že v prvom štvrťroku dosiahla čínska kapacita solárnej energie 228GW, čo je viac ako vo zvyšku sveta dohromady.
Rok 2023 by mohol v Európe priniesť masívny nárast čistej energie, veterná a solárna prvýkrát predbehli zemný plyn
Zariadenia sa koncentrujú na severe a severozápade Číny – v provinciách Šan-si, Sin-ťiang a Che-pej. Okrem toho podľa nej vznikajú solárne farmy, ktoré majú potenciálnu kapacitu 379GW, čo je trojnásobne viac ako USA a takmer dvojnásobne viac ako v Európe.
Veterné farmy
Obrovský pokrok zaznamenáva Čína aj v oblasti kapacity veternej energie. Jej kombinovaná kapacita veterných fariem na pevnine i na mori v súčasnosti presahuje 310GW, čo je dvojnásobok úrovne z roku 2017 a zhruba ekvivalent toho, čo má ďalších sedem krajín na vrchole rebríčka dohromady.
Nové projekty pritom vznikajú vo Vnútornom Mongolsku, Sin-ťiang a Kan-su a v pobrežných oblastiach, takže by mohli do roku 2025 navýšiť kapacitu o 371GW.
Rozširovanie nefosílnych zdrojov
Zistenia Global Energy Monitor sú v súlade s predošlými správami a vládnymi dátami, ktoré zverejnili tento rok a predpovedali, že Čína s ľahkosťou prekoná svoj cieľ do roku 2030 dodávať tretinu svojej spotreby energie prostredníctvom obnoviteľných zdrojov.
Green Deal?! Nemci podľa analytikov produkujú v lete podvečer pri výrobe elektriny 10-krát viac „sajrajtu“ ako Francúzi
Správa pripisuje pozoruhodný pokrok Číny v rozširovaní jej nefosílnych zdrojov energie rozsahu opatrení, ktoré zaviedla čínska vláda. To zahŕňa štedré dotácie na stimuláciu developerov, ako aj regulácie vyvíjajúce tlak na provinčné vlády a výrobné spoločnosti.
Najväčší producent skleníkových plynov
Čínske úsilie v oblasti zelenej energie je súčasťou snáh Pekingu splniť dva veľké environmentálne ciele z roku 2020, keďže krajina ako druhá najväčšia svetová ekonomika je najväčším producentom skleníkových plynov a predstavuje polovicu svetovej spotreby uhlia.
Čínsky prezident Si Ťin-pching sa v roku 2020 zaviazal dosiahnuť maximálne emisie oxidu uhličitého do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2060.
