Urobil si Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) čo najlepšie svoju domácu úlohu a nedovolil dramatické zdražovanie energií? Ako bude vyzerať postupné rušenie regulácie cien energií? Vyrieši problém s energetickou chudobou ešte súčasná vláda? Ako by mala vyzerať v budúcnosti podpora OZE na Slovensku? Aj na tieto otázky nám odpovedal predseda ÚRSO Andrej Juris.
Ste presvedčený, že ÚRSO pri stanovovaní cien energií pre chránených odberateľov, čiže pre domácnosti a malé podniky, využil všetky možné regulačné prostriedky, ktoré má k dispozícii?
Áno. Vychádzali sme z existujúcej metodiky a našich vyhlášok. V maximálnej miere sme pozerali na tie možnosti, ktoré nám dáva existujúca legislatíva, aby sme využili možné úspory, zníženia, na to aby ten dopad najmä trhových cien energií, ktoré vstupujú do regulovaných cien, bol minimalizovaný. Môžem zodpovedne povedať, že úrad ani zďaleka nedovolil taký dramatický nárast cien energií pre slovenské domácnosti ako viacerí dodávatelia pôvodne požadovali.
Vzrástli ceny elektriny aj plynu. Z regiónov však prichádzajú hlasy, že najväčším problémom je pre niektorých zdraženie tepla. Dá sa s tým ešte niečo robiť, alebo sa musia odberatelia s tým už vyrovnať?
Vždy sa dá niečo urobiť. Neskladajme zbrane – obrazne povedané. Teplo je naozaj na Slovensku veľmi rôznorodé. Je špecifické v tom, že sú to v podstate lokálne systémy centrálneho zásobovania teplom, ktoré majú špecifické náklady pre danú lokalitu. Pre tento rok asi najrozhodujúcejším faktorom, ktorý ovplyvnil cenu tepla pre danú lokalitu bolo, že kedy daná teplárenská spoločnosť nakúpila plyn. Vyše 50 % tepla na Slovensku sa totiž vyrobí z plynu. A ako vieme, ceny plynu na trhoch išli v priebehu vlaňajška viac ako päťnásobne hore. A to hlavne v druhej polovici minulého roka. Podľa našej metodiky by mali teplárne nakupovať plyn v prvom polroku. Na základe prieskumu sme však zistili, že vyše 50 teplárenských spoločností z celkového počtu 350 nestihlo nakúpiť plyn za ceny, ktoré v prvom polroku minulého roka ešte neboli také vysoké. To bolo kľúčové pre niekoľko desiatok lokalít z celkových 800, pre ktoré určujeme ceny tepla, kde výraznejšie stúpla cena tepla.
Tu by som ale striktne rozlíšil, čo úrad v zmysle platných zákon SR môže a čo nemôže, teda čo reguluje a čo už nie. Úrad napríklad nereguluje ceny tepla pre samosprávy, domovy dôchodcov, a nereguluje ani ceny tepla pre bytové domy s vlastnou kotolňou, kde sú tie nárasty často ozaj dramatické.
O koľko eur sa zvýšia ceny plynu? Regulačný úrad zmiernil ich rast
Čo sa týka určenia cien tepla pre slovenské domácnosti, čo je v zmysle zákona úloha úradu, tam si dovolím tvrdiť úrad svoju domácu úlohu splnil – v prvom rade sme pomohli slovenským domácnostiam tak, že v maximálne možnej miere sme ako úrad využili všetky svoje nástroje, ktoré nám dáva platná legislatíva SR, a aj vzhľadom na extrémny nárast ceny plynu na svetových burzách (o vyše 500 %) sme im zabezpečili čo možno najoptimálnejšie ceny tepla vzhľadom k extrémnej situácii. To znamená, že takmer 75 % tepla dodaného domácnostiam v roku 2022 bude s nárastom nákladov do 5 eur mesačne, a z toho vyše polovica má cenu rovnú alebo nižšiu oproti roku 2021.
Medializované vysoké nárasty cien tepla sa týkajú najmä nárastu cien tepla v bytových domoch s vlastnou kotolňou, tie ale nepodliehajú regulácii zo strany ÚRSO. Uvedenú tému však vnímame veľmi citlivo v kontexte súčasného vývoja trhových cien energií, najmä z pohľadu dopadov na sociálne zraniteľné skupiny obyvateľstva, a pozorne skúmame možnosti súčasného regulačného rámca na posilnenie ich ochrany.
Čiže čo môžeme pre tieto lokality ešte v súčasnosti urobiť? Predseda parlamentného hospodárskeho výboru napríklad hovorí o istých kompenzáciách zo strany štátu pre tých odberateľov, ktorým vzrastie cena o 30 % a viac.
Opakujem, úrad si, čo sa týka regulovaných cien tepla pre domácnosti, v zásade splnil domácu úlohu. Výraznejší nárast regulovaných cien sa týka iba lokalít, kde bohužiaľ nakupovali teplárne plyn určený na vykurovanie až v druhej polovici roka 2021 a nie v prvej, ako to určuje metodika úradu. Iným problémom sú však neregulované bytovky s vlastnou kotolňou, kde je často ten nárast neregulovaných cien tepla vyšší. V súčasnosti pracujeme na úlohe parlamentného hospodárskeho výboru, ktorá má identifikovať odberateľov, ktorým vzrástla cena energií nad 25 %. Túto analýzu hospodárskemu výboru predložíme. Nemáme kompetencie ani zdroje, aby sme poskytli kompenzácie odberateľom, ale vnímame, že v rámci pracovných debát existuje myšlienka vytvorenia schémy kompenzácií na zvýšené ceny energií, primárne tepla. Ale tie formy a spôsoby sú ešte predmetom diskusií. Závisieť bude, koľko peňazí zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov sa nájde.
Ako reagovali distribučné spoločnosti na cenové konania? Tým regulačný úrad okresal budúce zisky.
Krok úradu, kde sme znížili mieru primeraného zisku reflektoval súčasnú nastavenú metodiku. To by som rád podčiarkol, že sme pristúpili k tejto téme systémovo a nie tak, že teraz keď vidíme vysoké trhové ceny elektriny tak poďme niekde “posekať“ náklady. Je nastavená určitá metodika a spôsob regulácie a v súlade s ním sme využili všetky dostupné možnosti ako znížiť cenové položky a náklady. Prirodzene reakcie distribučiek boli veľmi silné, ostré, intenzívne a dokonca nás aj zažalovali na súde. Každopádne, stojíme si za tým, že náš krok je v súlade s metodikou, s legislatívou a bolo to oprávnené. Práve aj tento krok, ako aj ďalšie, nám pomohli znížiť sieťové ceny.
Ako sa vám darilo pri regulácii cien energií eliminovať politické tlaky?
Ja som nevnímal nejaké politické tlaky. V podstate sme si robili svoju prácu. Vnímame primárne z mediálneho priestoru rôzne vyjadrenia či už politikov, odborníkov, alebo aj širšej verejnosti. Veď prirodzene ceny energií sú vždy veľmi citlivá téma. Čo vieme využiť ako podnet v rámci regulačného rámca, tak sa to snažíme využiť, aby sme čo najviac kompenzovali nárasty trhových cien energií.
Ak sa do polroka výrazne nezmení situácia na trhoch s elektrinou a plynom, vzrastú budúcoročné ceny energií pre chránených odberateľov ešte viac ako v tomto roku. Aký vývoj očakáva váš regulačný úrad? Pripravujete už nejaké opatrenia? Či len vyčkávate, ako to na trhoch dopadne?
Veľmi nad tým intenzívne rozmýšľame, analyzujeme. Napríklad pri elektrine. Na tento rok sme pri stanovovaní koncových cien elektriny vychádzali z priemeru trhových cien elektriny, ktoré boli v prvom polroku minulého roka. Urobili sme však kľúčové rozhodnutie, že sme posunuli to obdobie z prvého polroka na druhý a tretí kvartál. Pretože vidíme z trhových indícií, že ten prvý kvartál tohto roku budú ešte trhové ceny elektriny na extrémnych výškach, ale so skončením vykurovacej sezóny tie ceny by mali ísť dole. Uvidíme, čo sa reálne stane, ale tie ceny by mali ísť dramaticky nižšie. Takže chceli by sme vylúčiť efekt vysokých trhových cien za prvý kvartál.
Druhý kľúčový moment je práve práca s novou legislatívou, do ktorej sa v súčasnosti implementuje európsky zimný energetický balíček. V rámci novej legislatívy je aj deregulácia. Čiže v podstate je myšlienka, že ako postupne tie ceny budú klesať, tak na tom voľnom trhu by mohli odberatelia nakupovať elektrinu priamo za aktuálne ceny, v ktorých nebudú reflektované tie historické priemery vysokých trhových cien.
Nárast ceny elektriny bude pre domácnosti a malé podniky vďaka regulácii oveľa miernejší
Tretia kľúčová vec je, zamerať sa na zraniteľných odberateľov. My dnes máme definované, že všetky domácnosti sú zraniteľné. Ale máme domácnosti aj s vysokým príjmom, nízkym príjmom i domácnosti na sociálnych dávkach. Čiže v podstate musíme vyriešiť tému energetickej chudoby.
O riešení energetickej chudoby sa na Slovensku hovorí už zhruba desať rokov. Pracuje sa na tom, alebo už kompetentní na túto tému rezignovali? Kde je problém, že toľko rokov, počas toľkých vlád sa tento problém nepodarilo vyriešiť?
Pripravujeme koncepciu, ktorú by sme radi prezentovali na jeseň tohto roku. V koncepcii by sme zadefinovali kritéria ako určiť, kto je v energetickej chudobe, a aké nástroje by pri podpore energeticky chudobnej rodiny by mohli byť využité. Pri riešení energetickej chudoby je prirodzene spolupráca a komunikácia najmä s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny pri riešení energetickej chudoby absolútne kľúčová. Ministerstvo totiž disponuje s údajmi, ktoré náš regulačný úrad nemá. Akýkoľvek nástroj na podporu energeticky chudobných rodín by mal byť konzistentný v súlade so sociálnou politikou. My by sme radi pripravili prvotný návrh koncepcie a potom konkrétne veci by sme už konzultovali s príslušnými ministerstvami.
Ako Ste spomenuli, do slovenskej legislatívy by sa už čoskoro mal implementovať európsky zimný energetický balíček. Ten okrem iného zavádza dereguláciu cien energií. Zhruba pred rokom, ste nám v rozhovore povedali, že zraniteľné domácnosti nezostanú bez regulácie cien energií. Ako to teda bude vyzerať s rušením regulácie cien energií pre domácnosti a malé podniky?
Je to naša predstava, aby zraniteľné domácnosti nezostali bez regulácie cien energií. Vnímam pomerne silný konsenzus v tom, aby vznikol nejaký regulovaný produkt alebo produkty dodávky energií, ktorý by naďalej chránil zraniteľných odberateľov. Debatujeme už len skôr o forme a detailoch, ako by mal ten produkt vyzerať.
Myslíte si, že je deregulácia v dnešnej turbulentnej politickej dobe prechodná cez našich politikov?
Nerád by som komentoval možné politické dimenzie tejto témy. Ja to vnímam, že deregulácia ceny dodávky elektriny a plynu je štandardný prvok v Európe. Domácnosť, ktorá nemá záujem chodiť a hľadať najlepšie tarify pre seba, chce mať istotu a chce byť chránená, tak bude mať k dispozícii regulovaný produkt. Odberateľ, ktorý má veľkú spotrebu a má záujem nájsť si najlepšiu ponuku na trhu, tak ten by mal mať možnosť ísť na trh a nájsť si ten najlepší produkt pre seba. Rád by som zdôraznil, že táto téma sa dotýka cien za dodávku elektriny alebo plynu. Regulácia tzv. sieťových poplatkov ako sú napr. ceny za prenos, prepravu a distribúciu elektriny a plynu budú naďalej regulované.
Ako celkovo vnímate implementáciu zimného energetického balíčka? Je niečo čo Vám v legislatíve, ktorá už je v legislatívnom procese, chýba, respektíve, s čím nie ste stotožnený?
Tá komplexnosť prebiehajúcej legislatívnej zmeny v energetike je neskutočne obrovská. V súčasnosti je novelizovaných naraz päť až šesť kľúčových zákonov týkajúcich sa energetiky s mnohými vzájomnými prepojeniami a väzbami. Aktuálne sa vyhodnocuje medzirezortné pripomienkové konanie a následne zákony by mali ísť na vládu a do parlamentu. Celý proces novelizácie energetickej legislatívy je v gescii Ministerstva hospodárstva a úrad poskytuje odbornú súčinnosť v témach týkajúcich sa kompetencií úradu. Som optimista, že to dáme do konca roka, pretože je to absolútne kľúčové.
Za elektrinu si mesačne priplatíme od 3 do 12 eur
Z môjho pohľadu je skvelé, že práve pri príprave týchto rôznych zmien bolo pomerne veľa času venovaného konzultáciám. Je to dosť bezprecedentné v porovnaní s minulosťou. Boli uskutočnené viaceré stretnutia s regulovanými subjektmi, so zástupcami dodávateľov, distribútorov, a tak ďalej. Zmeny tak boli skonzultované a prispôsobené potrebám trhu. Rád by som ocenil prístup ministerstva hospodárstva pri zmenách energetickej legislatívy.
Ako vidíte, ako predseda regulačného úradu, podporu OZE v budúcnosti?
Je to strategická téma pre túto krajinu. Najťažšou otázkou však je ako nastaviť podporu pre OZE tak, aby to bolo efektívne, aby to nevytváralo veľké dopady a záťaže pre odberateľov. Akákoľvek ďalšia podpora OZE by nemala smerovať do takzvanej prevádzkovej podpory, čiže na každú megawatthodinu vyrobenej elektriny by bola stanovená nejaká suma podpory. Skôr by tá podpora mala smerovať do investícií. Čiže, keď idem stavať nejaké OZE, tak dostanem podporu v určitej výške investičných nákladov. Následne by však už nový obnoviteľný zdroj pracoval v štandardnom komerčnom prostredí. Tým pádom by sme do budúcna nezaťažovali koncové ceny elektriny pre odberateľov.
Otázkou stále zostáva aj pripájanie OZE do sústavy.
Okrem podpory musíme aj uľahčiť pripájanie a prevádzku týchto zdrojov. Je tu téma takzvaného G-komponentu. My sme znížili od začiatku tohto roka G-komponent o 50 % práve preto, aby sme uľahčili rozvoj takzvanej decentralizovanej výroby. Tiež sme znížili pripájacie poplatky pre výrobu na úroveň odberu. Budeme v ďalších mesiacoch a rokoch pozerať na zjednodušenie celého procesu pripájania a pozrieme sa aj na prevádzkové poriadky. Chceme viac integrovať OZE a celkovo decentralizovanú výrobu do energetiky.
V minulom roku ste predstavili takzvaný sandbox, ktorý má slúžiť inovatívnym firmám na testovanie ich služieb či nových technológií v energetike. V akom stave je tento projekt?
Ku koncu minulého roka sme obdržali jedenásť žiadostí. Projekty prišli zo všetkých odborov. Či už z elektroenergetiky, plynárenstva, teplárenstva, vodárenstva. Záujemcovia chcú v sandboxe vyvíjať batérie, systémy na lepšie riadenie spotreby pre odberateľov, sú tam riešenia aj pre energeticky chudobných, a podobne. My sa v najbližších týždňoch budeme postupne stretávať so žiadateľmi a detailizovať podmienky. Chceme ich nastaviť tak, aby v dohľadnej dobe sa zahájila prevádzka daných sandboxov. Rád by som touto formou poďakoval všetkým žiadateľom a záujemcom za podnety a spätné väzby, ktoré sme od nich dostali. Využijeme ich pri ďalšom nastavení tejto aktivity. Plánujeme, že budeme každý polrok vyhlasovať výzvu na ďalšie projekty do sandboxov.
