Slovensku hrozí žaloba zo strany Európskej komisie za meškajúce zjednodušenie povoľovania zelených zdrojov a riešení na uskladnenie elektriny. Slovensko nestihlo do legislatívy zapracovať smernicu z roku 2023, ktorá požaduje od členských štátov zadefinovanie jasných lehôt pre povoľovacie procesy pre konkrétne technológie obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Slovensko nestíha zelenú legislatívu
Ako uviedol pre agentúru SITA výkonný riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky Ján Karaba, v štádiu povoľovania sú na Slovensku, už len v prípade vetra, elektrárne s inštalovaným výkonom dvoch blokov jadrových elektrární. Stále však narážajú na pomalé povoľovacie procesy.
Nová energetická politika Európskej únie musí byť efektívna a konkurencieschopná, tvrdí INESS
„Rozvoj iných OZE u nás brzdia aj unikátne poplatky, ako je G-komponent, ktorý musia výrobcovia zelenej elektriny platiť,“ dodal Karaba. Slovensko malo podľa smernice do júla 2024 pripraviť aj tzv. akceleračné zóny so zjednodušeným povoľovaním zdrojov OZE.
Vietor a jeho nevyužitý potenciál
Najmenej využívaným OZE na Slovensku je stále veterná energia, pričom v Európe práve veterné elektrárne v roku 2023 vyrobili až 38,5 % zelenej elektriny, nasledované vodnými elektrárňami (28,2 %), fotovoltickými elektrárňami (20,5 %) a biomasou (6,2 %).
Slovensko je priam stvorené pre prečerpávacie vodné elektrárne, v blízkej budúcnosti by z nich mohlo aj ťažiť
Slovensko má podľa Karabu podmienky na rozumné využívanie všetkých týchto obnoviteľných zdrojov. „Aj vzhľadom na nestabilné geopolitické prostredie, ktoré môže opäť ovplyvniť ceny energetických komodít, ktoré musíme prakticky v plnej miere dovážať, by vláda mala zrýchliť prijímanie legislatívnych zmien a zjednodušiť povoľovacie procesy. Tak, aby sme na najbližšiu energetickú krízu boli pripravení lepšie ako v roku 2022,“ upozorňuje Karaba.
Skončili sme šiesty od konca
Prínos obnoviteľných zdrojov energie k pokrytiu spotreby elektriny v EÚ rástol podľa Eurostatu v roku 2023 najviac za posledných 20 rokov. Ako informoval Eurostat, v roku 2023 pokryli OZE až 45,3 % hrubej spotreby elektriny v EÚ. Medziročne vzrástol príspevok OZE o 4,1 %, čo je najväčší prírastok od roku 2004.
Na rozvoj zelenej energie na Slovensku tlačia špekulanti a lobisti. Holjenčík im odkazuje, že ich obdobie sa skončilo
„Prispela k tomu samozrejme aj doznievajúca energetická kríza, ktorá v plnej miere ukázala, že zelená energia je aj z pohľadu cien elektriny, ale najmä bezpečnosti, kľúčovou aj do budúcnosti,“ vysvetľuje Karaba.
Slovensko je spomedzi 27 členských krajín EÚ, z pohľadu podielu obnoviteľných zdrojov energií na hrubej spotrebe elektriny, na nie veľmi lichotivom 6. mieste od konca. „Neustále riešime odkiaľ zabezpečiť stabilné dodávky plynu namiesto toho, aby sme konečne podporili vybudovanie lokálnych, zelených a z pohľadu cien výhodných zdrojov,“ konštatoval Karaba.
