Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickými zmenami. Podľa energetického think-tanku Ember môžu veterné elektrárne spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií oxidu uhličitého. Toľko emisií je potrebných znížiť pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa do roku 2030.
Aj na Slovensku by podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) mohli veterné elektrárne významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy, a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickými zmenami.
Rýchla a jednoduchá výstavba
Nákladom na boj s dôsledkami klimatických zmien sa podľa výrobcov zelenej elektriny v najbližších desaťročiach nevyhne ani Slovensko.
„Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, no, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál,“ upozornil Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI.
Európska komisia schválila Slovensku miliardovú štátnu pomoc na podporu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo
Výrobné náklady elektriny z vetra v rokoch 2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %.
„Aj to je dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosti,“ dodal Lacko s tým, že rýchlosť a relatívna jednoduchosť výstavby veterných elektrární je cesta, ako zvládnuť dekarbonizáciu priemyslu či znižovať emisie z dopravy.
Najlacnejšia a najrýchlejšia možnosť
Výrobcovia zelenej elektriny očakávajú, že spotrebu elektriny zvýši rozvoj elektromobility, využívanie tepelných čerpadiel na výrobu tepla, ale aj elektrifikácia priemyslu.
„Tento rast spotreby môžeme vykryť len zdrojmi, ktoré vieme postaviť rýchlo a neprodukujú emisie. Keďže príprava a výstavba jadrových zdrojov trvá aj 20 rokov, sú veterné elektrárne dnes jednou z najlacnejších a najrýchlejších možností,“ myslí si Lacko.
Slovensko má už iba zopár dní, aby sa prihlásilo k Európskej charte pre vietor
Nízke ambície pri využívaní obnoviteľných zdrojov energií v rámci boja s klimatickými zmenami vyčítala Slovensku ešte na jeseň 2023 aj Európska komisia pri hodnotení Národného energetického a klimatického plánu. Ten stanovuje stratégiu a ciele Slovenska v oblasti boja s klimatickými zmenami.
Slovensko si totiž nastavilo cieľ zvýšenia podielu využívania OZE pri výrobe elektriny, tepla a chladu z 18,1 % na 23 % do roku 2030. Slovensko by však, aj podľa revidovaného cieľa EÚ, malo mať ambíciu zvýšiť tento podiel aspoň na 35 %.
Negatívny dopad klimatických zmien
Klimatické zmeny majú už v súčasnosti negatívny dopad na život na Slovensku. Podľa výsledkov výskumu, na ktorý odkazuje aj Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy z dielne Ministerstva životného prostredia SR, sa po roku 2025 vo vegetačnom období pravdepodobne zvýši priemerná teplota pôdy na našom území o 1 °C a priemerné hodnoty vlhkosti pôdy poklesnú asi o 10 %.
Výstavba veterných elektrární dostala ďalšiu byrokratickú ranu, zdravotníkom prekáža hluk
Predpokladá sa pritom negatívny dopad najmä na oblasti do 400 metrov nad morom, ktoré majú v súčasnosti u nás najlepšie podmienky pre poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo.
