Deficit pod cieľom rozpočtu neznamená podľa RRZ priestor pre dodatočné výdavky a ďalšie opatrenia

Peniaze, štátny rozpočet
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Nižší deficit verejnej správy oproti plánom rozpočtu nedáva zelenú na to, že by sa v závere roka mohli prijímať nové opatrenia navyšujúce verejné výdavky. Teda ak na ich financovanie nie sú zároveň zabezpečené dodatočné príjmy alebo úspory.

Náklady na kompenzácie

Konštatuje to člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Pavol Majher. Výška pozitívnej odchýlky nehovorí, že ide o reálnu finančnú rezervu.

„Nižší deficit znamená len o niečo menší nárast už tak rýchlo rastúceho verejného dlhu,“ hovorí Majher.

K lepšiemu výsledku hospodárenia vo výraznej miere v prvom rade podľa neho prispievajú úspory v energokompenzáciách.

Ako upozornila rada, náklady na kompenzácie zvýšených cien energií v odhadovanom deficite predstavujú 1,8 mld. eur. Krízová rezerva vytvorená v schválenom rozpočte však navyšovala schodok až o 3,4 mld. eur.

Úspory v nákladoch

Úspora vzniká z dôvodu nižšieho čerpania schém oproti pôvodným predpokladom a predovšetkým vďaka refundácii veľkej časti nákladov z EÚ fondov, s ktorou pôvodný rozpočet nerátal.

Úsporu v nákladoch na energokompenzácie však nie je možné automaticky podľa neho považovať za voľný zdroj financovania pre iné výdavky.

Druhým dôvodom, prečo by sa nemali prijímať nové opatrenia, je podľa RRZ špecifická povaha zdrojov v oblastiach verejných financií, ktoré prispievajú k nižšiemu deficitu oproti rozpočtu. Väčšina pozitívnych odchýliek od rozpočtu, mimo energopomoci, je podľa Majhera iba odsunutím výdavkov či nákladov do budúcnosti.

Tretím dôvodom pre obozretnú fiškálnu politiku v závere roka je, že z historického pohľadu je úroveň deficitu naďalej veľmi vysoká. Podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie máme najvyššiu úroveň schodku v rámci eurozóny.

Vysoký schodok rozpočtu

Schodok rozpočtu je vysoký aj napriek postupnému ústupu dopadov energetickej krízy. Ministerstvo financií pri navrhovaní tak vysokého deficitu v rozpočte na rok 2023 argumentovalo, že deficit bez dočasných efektov sa medziročne takmer nezmení v porovnaní s rokom 2022, pričom nebude ďaleko od maximálne povoleného maastrichtského kritéria deficitu na úrovni 3 % HDP.

„Už v súčasnosti deficit bez jednorazových vplyvov odhadujeme na úrovni 4,1 % HDP. V prípade prijatia medializovaného navýšenia trinásteho dôchodku o 300 eur s dopadom 440 mil. eur by sa deficit bez jednorazových vplyvov vyšplhal na veľmi vysokých 4,5 % HDP,“ upozorňuje Majher. Teda maastrichtské 3 % HDP by sa prekročili o 1,8 mld. eur.

Výrazne by sa tak nenaplnili zámery rezortu financií udržať „bezkrízovú časť deficitu“ v akceptovateľnej výške.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Pavol Majher
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaMF Ministerstvo financií SRRRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť