Tajomstvom vysokých miezd je ekonomický rast ťahaný vysokou produktivitou práce, čo Slovensku chýba. Podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka stav slovenských miezd nie je zlý, ale ani perfektný.
Výsledky v rámci krajín V4
Upozorňuje na nedávnu štatistiku Eurostatu, ktorá sa týka superhrubých priemerných príjmov za rok 2023. Podľa výsledkov je Slovensko v rámci krajín V4 na druhom zdieľanom mieste s Poľskom. S pomerne vysokým náskokom nás predbehli Česi a tesne za nami zaostáva Maďarsko. Ako uviedol analytik, zo štatistík je zrejmé, že poplašné správy o tom, že Slováci majú najnižšie mzdy v Európskej únií, nie sú pravdivé.
Počet sporiteľov v treťom pilieri presiahol miliónovú hranicu, ich vklady dosahujú takmer 3,8 miliardy eur
„Hoaxy vychádzajú zo štatistík upravených o paritu kúpnej sily, tá skresľuje naše čísla kvôli rôznym metodologickým šlamastikám. Takže máme stále vyššie mzdy ako napríklad Rumunsko a Bulharsko. Na druhú stranu je pravda, že nás už dobehli a predbehli pobaltské krajiny. Predovšetkým Estónsko,“ uviedol Róbert Chovanculiak.
Slovenské mzdy vzrástli
Zároveň poukázal na to, že podľa štatistiky vývoja reálnych miezd v EÚ medzi rokmi 1990 a 2020, ktorú publikovalo OECD, slovenské mzdy vzrástli za posledné tri dekády o približne 130 %.
S týmto výsledkom tak Slovensko skončilo na štvrtom najvyššom mieste. Tomuto vývoju predchádzala podľa analytika dekáda stagnácie a pomalého rastu. Zmenili to až reformy v 98. roku, výsledkom čoho bolo, že v ďalších desiatich rokoch na Slovensko prišli zahraničné investície, rástla produktivita práce, čím stúpali aj mzdy. V roku 2011 tvorili mzdy 36 % HDP, čo bol 3. najnižší podiel v EÚ.
Tomáš nestíha vláde predložiť zvýšenie minimálnej mzdy, RÚZ považuje návrh za zbytočnú ranu pre podniky
„Toto sa zmenilo v poslednej dekáde, kedy politici prestali reformovať a sústrediť sa na rast koláča a zamerali sa výhradne na jeho krájanie. To spolu s výrazným poklesom nezamestnanosti spôsobilo, že náš podiel miezd na HDP sa dostal skoro na priemerné úrovne 43 %. Slovensko zaznamenalo 3. najrýchlejší nárast podielu v EÚ,“ vysvetľuje Chovanculiak.
Tajomstvo vysokých miezd
Tento nárast sa odborárom môže zdať ako úspešný výsledok, v skutočnosti je to podľa analytika tikajúci problém. Ako dodal, bohaté krajiny, ktoré sa snažíme dobehnúť, sa nestali bohaté z dôvodu, že trochu lepšie prerozdelili rovnaký „koláč“, ale preto, lebo sa dlhodobo sústredili na jeho zväčšovanie.
Tajomstvom vysokých miezd je ekonomický rast ťahaný vysokou produktivitou práce. Z tohto dôvodu sa Slovensko podľa slov odborníka nedobehli západné mzdy, pretože stále máme nízku produktivitu.
Sociálni partneri schválili zvýšenie minimálnej mzdy pre opatrovateľov, prilepšiť by si mohli už od júla
„To neznamená, že by slovenskí zamestnanci boli leniví alebo neschopní. Produktivitu práce okrem zručnosti a pracovitosti zamestnancov ovplyvňuje predovšetkým kapitálové vybavenie a inovatívnosť firiem. Tieto dva faktory im následne umožňujú tvoriť produkty a služby s vysokou pridanou hodnotou. Inými slovami produkty a služby, ktoré je možné predať za vysokú cenu, čo otvára možnosť platiť vyššie mzdy. Neexistuje iná cesta k dosiahnutiu blahobytu, nedá sa to spraviť lepším prerozdelením koláča, len jeho zväčšením,“ zdôrazňuje analytik INESS.
„Pasca stredného príjmu“
Pripomína, že slovenskí politici sa za poslednú dekádu sústreďovali najmä na prerozdeľovanie. Namiesto navrhovania prorastových opatrení ako zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, osekaná byrokracia a regulácie či funkčné súdnictvo, školstvo a stavebné úrady sa snažili zabezpečiť rast minimálnej mzdy, zvyšovanie príplatkov za prácu v noci a cez sviatky, ako aj sociálne balíčky.
Poslankyne PS a KDH zdôrazňujú dôležitosť dialógu so zamestnávateľmi pri zvyšovaní minimálnej mzdy
Analytik upozorňuje na ekonomické slovné spojenie „pasca stredného príjmu“. Podľa jeho slov môžu do nej spadnúť krajiny, ktoré sa pri dobiehaní tých bohatých zaseknú niekde za polovicou, keď nedokážu preorientovať svoje hospodárstvo na vysokú pridanú hodnotu.
Platy na Slovensku naďalej rastú rýchlejšie ako inflácia, zamestnanosť bola podľa analytika vyššia takmer vo všetkých odvetviach
„Do tejto pasce môžu spadnúť krajiny, ktoré pri dobiehaní začnú imitovať politiky, ktoré sú populárne v bohatých krajinách, teda tie zamerané na prerozdeľovanie koláča. Je to ale omyl, ktorý dobiehajúce krajiny zvedie z cesty, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie bohatstva na prvom mieste. Cesta k ekonomickému rastu je cez zvyšovanie produktivity práce, teda zväčšovanie koláča,“ uzatvára analytik Róbert Chovanculiak.
