Rektora vysokej školy by mohli po novom voliť správna rada spolu s akademickým senátom. Vyplýva to zo zverejneného návrhu zákona o vysokých školách, ktorý Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR koncom minulého týždňa predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. To sa skončí 12. novembra.
Inšpiráciu hľadali v zahraničí
Novela by mala tiež zaistiť kvalitnejšie vysoké školstvo, zrušiť väzbu funkčných miest docentov a profesorov na tituly, financovanie podľa kvality či kratšie externé štúdium.
Medzi ďalšími zmenami je aj zjednodušenie uznávania dokladov či odbúranie byrokracie pri výskumných projektoch.
Iba marketing a investícia do ľudského kapitálu nikde, komora učiteľov kritizuje Gröhlingovu reformu školstva
Nový návrh zákona sa inšpiruje systémom vysokých škôl vo Francúzsku, Veľkej Británii a najmä v Rakúsku.
Štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis (SaS) pre médiá priblížil, že rektora by podľa ich návrhu mal voliť akademický senát spolu so správnou radou.
Zmena voľby má niekoľko cieľov
V súčasnom návrhu je veľkosť správnej rady prispôsobená veľkosti akademického senátu a spravidla bude jednou štvrtinou z neho.
Keďže najviac môže byť v senáte 64 osôb, tak správna rada bude môcť mať maximálne 16 členov. Avšak minimálne ich musí byť osem.
Slovensko chce so Spojenými arabskými emirátmi spolupracovať vo vesmírnom výskume, vypracujú memorandum
Zmení sa aj zastúpenie v správnej rade. Po novom jednu polovicu vyberie akademický senát a druhú ministerstvo školstva, pričom rezort nebude môcť vybrať svojich zamestnancov, čo súčasný zákon povoľuje.
Paulis konštatoval, že zmena voľby rektora má niekoľko cieľov. Jedným z nich je, aby bol výber transparentnejší a otvorenejší. Druhým zámerom je, aby bol pri voľbe rektora vstup zvonku.
Silnejšie manažérske kompetencie
Dodal však, že skôr ako o priamy vplyv ide symbolizmus, keďže pri voľbe sa zíde správna rada ako externý orgán a akademický senát ako interný orgán.
Zároveň podčiarkol, že drvivú väčšinu majú pri voľbe práve internisti. Ministerstvo chce tiež dať týmto spôsobom rektorovi nezávislosť od ľudí, ktorých priamo riadi.
Zástupcovia vysokých škôl podporujú zodpovedné reformy, očakávajú však navyšovanie výdavkov
Ako podotkol Paulis, pre šéfa, ktorého volia zamestnanci, môže byť zložitejšie presadzovať zmeny, ktoré by tlačili zamestnancov k väčšej kvalite.
Rektorovi by sa mali posilniť aj ďalšie manažérske kompetencie ako zodpovednosť za pracovno-právne vzťahy, rozpočet aj hospodárenie s majetkom.
Majetkové otázky v jednom kole
Svoju zodpovednosť za pracovno-právne vzťahy napríklad na fakultách by naďalej rektor mohol presunúť na dekanov, avšak v prípade potreby by si ju mohol zobrať naspäť.
Doteraz otázky týkajúce sa nakladania s majetkom a rozpočtom prechádzali dvojkolovým schvaľovacím procesom cez akademický senát a následne cez správnu radu. Rezort navrhuje jednokolové a schvaľovať bude iba správna rada bez senátu.
Štátny tajomník však v danej otázke vidí priestor na diskusiu a o niektorých veciach týkajúcich sa majetku by sa mohlo stále rokovať aj na pôde akademického senátu.