Navrhovaná novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) z dielne envirorezortu je ďalším krokom k znižovaniu štandardov ochrany životného prostredia. Zhodujú sa na tom mimovládne organizácie v hromadnej pripomienke k zákonu.
Ministerstvo životného prostredia prichádza podľa nich s návrhom, ktorý narúša základné demokratické princípy v tejto oblasti rozhodovania, spôsobuje chaos v legislatíve, no predovšetkým výrazne znižuje ochranu životného prostredia pri povoľovaní veľkých stavieb.
Prekladaná novela je vraj ďalšou ranou pod pás
Spolu 28 mimovládnych organizácií a iniciatív v utorok zverejnilo hromadnú pripomienku k novele zákona o EIA. Sú medzi nimi organizácie ako Via Iuris, WWF Slovensko, Klimatická koalícia, Združenie Slatinka, Greenpeace Slovensko, Priatelia Zeme-CEPA, Lesoochranárske zoskupenie VLK či Inštitút pre ochranu prírody. Novela podľa nich vytvára chaos v legislatívnom prostredí a vylučuje verejnosť aj obce z dôležitých častí procesu. Poukazujú na to, že napriek tomu, že ide o kľúčový zákon v tejto oblasti, jeho zmena je opäť bezdôvodne v zrýchlenom konaní.
V Slovenskom raji stúpla hladina vôd, niektoré rokliny museli uzavrieť
„Predkladaná novela je ďalšou ranou pod pás pre práva verejnosti a pre ochranu našej prírody. Bežní ľudia aj samosprávy prichádzajú o dôležité informácie. Návrh vypúšťa ich účasť v zisťovacom konaní, známom ako ‚malá EIA‘, ktoré však je kľúčové pre ďalšie posudzovanie stavieb. A to všetko v hrubom rozpore s právom EÚ a tiež s Aarhuským dohovorom,” povedala advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.
Nevyplatenie priamych platieb skomplikovalo situáciu farmárom, minister Takáč ukázal riešenia
Mimovládky zároveň upozorňujú na to, že už teraz je jasné, že onedlho bude musieť byť EIA novelizovaná znova v súvislosti s dlho očakávanou stavebnou reformou. Takýto nekoncepčný prístup vnáša podľa nich do povoľovania veľkých stavieb neprehľadnosť, nepredvídateľnosť a chaos. Problémom to bude tak pre investorov, ako aj pre úradníkov a verejnosť, ktorí nebudú absolútne vedieť, ako pri povoľovaní jednotlivých činností postupovať.
Zisťovacie konanie je najvýraznejšou zmenou
Asi najvýraznejšia zmena v novele sa týka zisťovacieho konania. V tejto fáze sa určuje, ktorý projekt pôjde do samotného procesu posudzovania, a ktorý z hľadiska životného prostredia posudzovaný byť nemusí. V tejto časti je v podstate vylúčená verejnosť aj obce, ktoré nemajú projekt priamo na svojom území, poukazujú mimovládky.
Taraba pokračuje v obmedzovaní ľudských práv, tvrdí Stohlová a nevie krotiť svoju nenaplnenú ambíciu byť ministrom hospodárstva
Účasť verejnosti, odborníkov a obcí, ktoré projekt ovplyvní, je pritom dôležitou súčasťou celého procesu, pretože práve v zisťovacom konaní dochádza k upozorneniu na škodlivosť projektov. Príkladom je zámer stavby golfového ihriska v ochrannom pásme Nízkych Tatier.
„Významnú úlohu v procese vtedy zohral Inštitút pre ochranu prírody z Banskej Bystrice, ktorý upozornil na vplyv na významné chránené územia v okolí, keď sa kompetentné štátne inštitúcie k tomu postavili mimoriadne laxne. Ak by platil navrhovaný zákon, dnes by tu golfové ihrisko stálo, chránené mokrade v území európskeho významu by prichádzali o vodu, natekali by do nich chemické látky a postupne by zanikli a časť regionálneho biocentra Chraste by bola zničená hneď,” uviedol Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody.
Na Súdnom dvore EÚ je ďalšie podanie, podľa Tarabu to poukazuje na neschopnosť predchádzajúcich vlád
V neposlednom rade zákon mení informovanie verejnosti. Odstraňuje povinnosť zverejnenia informácií o projekte na úradnej tabuli, čo znemožňuje obyvateľom, najmä v dotknutých obciach, aby sa oboznámili s projektom alebo k nemu vzniesli svoje pripomienky. Podľa nových pravidiel tak obyvatelia budú vedieť oveľa ťažšie ovplyvniť výstavbu škodlivých projektov v ich okolí, upozornili mimovládky.
