Šéfa prieskumnej agentúry AKO a sociológa Václava Hřícha výsledok prezidentských volieb neprekvapil. Všetky čísla, už aj pred prvým kolom volieb, podľa neho naznačovali, že predseda parlamentu a kandidát za prezidenta Peter Pellegrini (Hlas-SD) má väčšiu kapacitu osloviť viac voličov.
Viac o téme: Prezidentské voľby na Slovensku 2024
>>> Online (minúta po minúte) z priebehu 2. kola a volebnej noci
Povolebný online: Na triumf Petra Pellegriniho reagujú politici, politológovia a aj zahraničie (video+foto)
V tohtoročných prezidentských voľbách išlo od druhú najvyššiu volebnú účasť za posledných 25 rokov, keď k volebným urnám prišlo 61 percent voličov, čiže takmer 2,7 milióna ľudí. Vysokú volebnú účasť podľa Hřícha ovplyvnila mobilizácia voličov, čo bolo nielen Pellegriniho stratégiou, ale aj jeho protikandidáta Ivana Korčoka.
Pellegrinimu pomohli klasické sociálne faktory
„Tým, že mobilizovali obidvaja, sa celkovo zvýšila účasť. V porovnaní s rokom 2019, keď do druhého kola prezidentských volieb postúpili Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič, v prvom kole volilo takmer 50 percent voličov. Množstvo tých, ktorí nemali svojho kandidáta v druhom kole, bola polovica zo všetkých, a tým aj väčšia šanca, že niektorí z nich voliť nešli,“ povedal sociológ.
>>> Kompletné výsledky 2. kola prezidentských volieb
V prípade tohtoročných kandidátov, keď Korčok a Pellegrini získali dokopy 80 percent voličov, ostalo zvyšných len 20 percent. Ak prišli voliť len „ich vlastní„, tak šanca na rovnakú alebo vyššiu účasť bola podľa sociológa zaručená.
K víťazstvu Pellegriniho vo voľbách prispeli klasické sociálne faktory, medzi ktoré možno zaradiť ekonomické ťažkosti, potravinovú neistotu či konflikty v okolí. Hřích tvrdí, že v kampaniach oboch kandidátov bola prítomná veľmi silná emócia – strach.
Strach ako marketingová emócia
„Táto emócia sa v marketingu používa takmer po celú dobu jej existencie. Ak si vezmeme reklamu: bojíte sa, že vám ukradnú auto? Kúpte si alarm, je viac-menej o emócii strachu. Nebola to len Pellegriniho kampaň, využívali to obidve strany. Aj v kampani Ivana Korčoka sme počuli naratív typu, že ústavné posty v štáte musia byť vyrovnané a musia sa vyvažovať s náznakom, že inak to nebude v poriadku,“ vysvetlil.
Okrem strachu sa v kampani vyskytlo aj vykresľovanie negatívnych vlastností oponentov navzájom. „Používal sa strach s neznámeho v tom ponímaní, ako to asi bude, keď funkciu bude zastávať ten druhý. Obe strany hovorili o tom, ako sa Slovensko zmení, keď vyhrá ten druhý, čo je vlastne strach z neznámeho. Ľudia si to nevedeli predstaviť, keďže nie všetci dobre poznajú kompetencie prezidenta,“ doplnil.
Pomohli aj maďarskí voliči
Pellegrinimu k výhre podľa sociológa pomohla aj mobilizácia maďarských voličov. Vláda Roberta Fica (Smer-SD) uskutočnila výjazdové rokovanie vlády medzi prvým a druhým kolom volieb v Galante.
Koaličný kandidát sa zároveň rozprával s voličmi v Kráľovskom Chlmci, kde majú voliči maďarskej národnosti silné zastúpenie a poskytol rozhovor maďarskej televízii. Okrem toho Pellegriniho vo voľbách podporila aj strana Maďarská aliancia.
„Dával (Pellegrini, pozn. SITA) im najavo, že na nich myslí, že vláda ani on na nich nezabudnú. Naopak, u voličov Štefana Harabina bolo najdôležitejšie to, že ich vyzval premiér Robert Fico (Smer-SD) a podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS), lebo to sú ich voliči, čo sa týka straníckej preferencie,“ priblížil.
Hřích súčasne predpokladá, že forma verbálneho konfliktu medzi prezidentským palácom a vládou, ktorú sme mali možnosť dlhodobo pozorovať, nebude v takej extrémnej miere.