Analytici porovnali minimálnu mzdu v európskych krajinách a USA. Kde v rebríčku sa nachádza Slovensko?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Peniaze, peňaženka, minimálna mzda
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Nájsť optimálnu výšku minimálnej mzdy nie je ľahké. Príliš vysoká mzda sťažuje tvorbu a udržiavanie legálnych pracovných miest, na druhej strane príliš nízka mzda oslabuje sociálnu situáciu zraniteľných zamestnancov.

Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) zostavil z najnovších dát Eurostatu a národných štatistických úradov rebríček európskych krajín a USA podľa výšky minimálnej mzdy z roku 2024 v pomere k priemernej nominálnej mzde z roka 2023.

Slovensko zaostáva

Slovensko sa nachádza v strede tohto rebríčka s podielom 53,8 %, čo bolo viac ako v Nemecku (50 %) alebo Česku (42,3 %), ale menej než v Poľsku (66,5 %).

Slovensko každoročne zvyšuje minimálnu mzdu, ale aj tak v jej výške výrazne zaostáva za vyspelými západnými krajinami. Aktuálne nominálna minimálna mzda na Slovensku vzrástla zo 700 eur na 750 eur a je tak porovnateľná s jej výškou v Česku (764 eur) a Maďarsku (697 eur). Výrazne vyššia je v Poľsku, na úrovni 978 eur.

Rakúsko nemá zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ale podobne ako v Taliansku a v severských štátoch je výsledkom kolektívneho vyjednávania medzi odbormi a zamestnávateľmi.

Rozdiely medzi Európou a USA

Rebríček zostavený ISA ukazuje široký interval od 26,3 % v USA až po 85,8 % v Grécku. V nominálnom porovnaní Luxembursko svojou minimálnou mzdou na úrovni 2 571 eur výrazne predstihuje ostatné štáty.

Na opačnom konci spektra sa nachádza Severné Macedónsko s minimálnou mzdou len 360 eur. Pod úrovňou 500 eur je aj Albánsko a Bulharsko. „Výrazné rozdiely v minimálnych mzdách štátov Európy a USA odrážajú nielen ich ekonomickú silu, ale aj rozličné prístupy k sociálnej politike a ochrane zamestnancov,“ konštatujú analytici ISA.

Img 20240224 wa0000.jpg

Vo vyspelých štátoch s vysokou minimálnou mzdou si po prepočte na paritu kúpnej sily, teda po zohľadnení rôznych cenových úrovní, za ňu občania môžu kúpiť menej tovarov a služieb, než by sme čakali pri pohľade na jej nominálnu výšku. Naopak je to v menej rozvinutých krajinách, kde minimálna mzda v parite kúpnej sily presahuje jej nominálnu výšku. Súvisí to najmä výškou životných nákladov, ktoré sú v týchto krajinách nižšie,“ vysvetľuje ďalej ISA.

Mzdy a ekonomická stabilita

Na Slovensku sa určuje minimálna mzda prvotne na úrovni tripartity. Tento postup umožňuje flexibilitu a reakciu na aktuálne ekonomické podmienky, závisí od schopnosti zainteresovaných strán dosiahnuť zhodu.

Img 20240224 wa0001.jpg

Ak nevznikne dohoda, nastupuje automatický mechanizmus, ktorý stanovuje výšku minimálnej mzdy ako 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zvýšiť tento pomer na 60 %.

Táto úprava platového automatu by mohla mať pozitívny vplyv na životnú úroveň zamestnancov, najmä na najnižších príjmových úrovniach. Podľa Medzinárodného menového fondu je však potrebné brať do úvahy aj zvýšené riziko inflácie a straty pracovných miest, najmä s ohľadom na súčasný slabý rast a produktivitu. Vláda a sociálni partneri preto budú musieť hľadať rovnováhu medzi zvýšením minimálnej mzdy a udržaním ekonomickej stability,“ konštatuje ISA.

Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) je analytickou jednotkou na Úrade vlády. Jeho poslaním je analytická podpora vlády, kontrola efektívnosti využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov, a tvorba odborných analytických materiálov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie EurostatInštitút pre stratégie a analýzy (ISA)MMF Medzinárodný menový fondÚrad vlády SR