Rastom daní za posledné desaťročie sa výrazne zvýšil aj deficit verejných financií, tvrdí INESS

Peniaze, Slovensko
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Ak by sa dane za posledné desaťročie nezvyšovali, tak by bol deficit verejných financií v súčasnosti výrazne nižší. Myslia si to analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Vysoký deficit verejných financií

Nemali by sme totiž podľa nich toľko sociálnych opatrení, a teda tak výrazné výdavky. No s týmto názorom iní analytici nesúhlasia. Pred desiatimi rokmi vtedajší člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a súčasný minister financií Michal Horváth informoval o riešeniach vysokého deficitu verejných financií.

Ekonómovia z OECD podľa neho pred desiatimi rokmi hovorili, že naša rozpočtová sekera je výrazne vysoká a že medzi hľadanými opatreniami by malo byť zvýšenie niektorých daní. No nefigurovali tam významnejšie škrty vo výdavkoch. Ekonómovia z OECD však vtedy predpokladali, že vláda bude reformovať dôchodkový systém tak, aby sa jeho výdavky v pomere k veľkosti ekonomiky stabilizovali.

Zvýšenie daní

„Nuž, dane sa naozaj odvtedy zvýšili. V roku 2012 štát z každého jedného eura v ekonomike vybral 29 centov na daniach a odvodoch. V roku 2023 vyberie z každého eura až 35 centov. To je nárast daní o 21 %,“ informuje INESS. Deficit v roku 2012 bol podľa inštitútu vo výške 4,4 % HDP, v roku 2023 je 6,3 %.

„Dane sa zvýšili a rozpočtová sekera nezakopala. Práve naopak, je ešte väčšia. Keby sa autori poučili z neúspechu predchádzajúcej publikácie, medzi ich lego kockami nebude zvyšovanie daní,“ myslia si analytici z INESS.

Analytik nezdieľa názor inštitútu

Ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz názor inštitútu nezdieľa. Medzi rastom daňových príjmov a rastom bohatstva krajiny je podľa neho celosvetovo pozitívna korelácia.

„Povedané ľudskou rečou, obyvatelia bohatých krajín majú spravidla na štát zvýšené nároky, a preto bohatšie krajiny zdaňujú viac, Slovensko v tomto nie je výnimočné,“ povedal pre SITA Lörincz.

Náklady na starobné dôchodky

Populácia medzi rokmi 2012 a 2023 podľa neho výrazne zostarla. Dnes máme výrazne vyššie náklady na starobné dôchodky ako v minulosti. „Z niečoho sa tie dôchodky zaplatiť musia,“ poznamenal analytik Tatra banky. Situácia s verejnými financiami je podľa neho vážna a asi nie je úplne férové očakávať, že sa bude dať konsolidovať len na výdavkovej strane.

„Napriek tomu všetkému považujem iniciatívu INESS za užitočnú. Konsolidácia by sa skutočne mala odohrávať viac na výdavkovej strane a je dobré, že vo verejnej diskusii zaznieva aj názor proti zvyšovaniu daní. Zvyšovanie daní prináša tiež negatíva a je dobré na to upozorňovať,“ dodal Lörincz.

Návrhy na zníženie výdavkov

Zvyšovanie daní podľa INESS nie je tou správnou cestou. Hoci balíček úradníckej vlády obsahuje aj niekoľko dobrých návrhov na zníženie výdavkov, násobne ich však prevyšujú návrhy na zvyšovanie daní.

„Slovenské vlády za posledných desať rokov ukázali, ako nevedia šetriť, naopak, zvyšovanie daní im išlo. Ódorov balíček im rovno dodal aj návod, ako majú vyzerať nové sadzby,“ uvádza inštitút. Diskusia by mala byť podľa nich hlavne o znižovaní výdavkov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Michal HorváthTibor Lörincz
Firmy a inštitúcie INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýzOECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvojRRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosťTatra banka