Schválenie návrhu na zvýšenie trinásteho dôchodku by mohlo podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) trvale prispievať ku zvyšovaniu deficitu verejných financií na úrovni 0,4 až 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Už v strednodobom horizonte do roku 2027 by to zvýšilo dlh verejnej správy o 1,6 % HDP.
Návrh by pomohol dlhodobej udržateľnosti
„Vzhľadom na zlý stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií a potrebu stabilizácie verejného dlhu by mala vláda prijímať nákladné a trvalé opatrenia iba za predpokladu ich plného trvalého finančného krytia, teda trvalým znížením iných výdavkov a/alebo zvýšením príjmov v rovnakej výške a neprispievať ku ďalšiemu zhoršovaniu dlhodobého zdravia verejných financií,“ uvádza RRZ.
Vláda schválením 13. dôchodkov ohrozuje podľa PS milióny eur z Plánu obnovy
Prijatie návrhu by prispelo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií o 0,4 % HDP, ktorá sa už dnes nachádza výrazne v pásme vysokého rizika.
Z pohľadu príjmov domácností by navrhované opatrenie pozitívne ovplyvnilo disponibilné príjmy približne 1,9 milióna ľudí spoločne žijúcich v rodinách dôchodcov, čo by prispelo k miernemu poklesu príjmových nerovností v populácii.
Príjmové nerovnosti sa znížia
Miera rizika chudoby rodín s poberateľmi dôchodku by mierne poklesla o 0,07 percentuálneho bodu z 15,1 %.
Naopak miera rizika relatívnej chudoby rodín bez dôchodcov by štatisticky stúpla o 0,36 percentuálneho bodu z úrovne 11,8 %, hoci príjmy týchto rodín ostanú nominálne nezmenené, nakoľko sa zvýši mediánový príjem populácie, voči ktorej sa ukotvuje hranica chudoby.
Bonifikácia splátok úverov, či 13 dôchodok. Erik Tomáš je spokojný s výsledkami ministerstva práce za prvých 100 dní vlády (video)
„Tento efekt by mal však prevažujúci vplyv, a preto by navrhované zvýšenie 13. dôchodku viedlo k štatistickému nárastu podielu osôb ohrozených relatívnou príjmovou chudobou v celej populácii o 0,14 percentuálneho bodu z úrovne 13,5 %. Hoci paradoxne miera relatívnej chudoby vzrastie, príjmové nerovnosti sa znížia,“ vysvetľujú analytici rozpočtovej rady.
Ďalšie opatrenia nie sú potrebné
Z dodatočných výdavkov na úrovni 542 mil. eur by približne 95 % zvyšovalo disponibilné príjmy 1,1 milióna starobných a predčasných starobných dôchodcov. Z nich približne 100-tisíc dôchodcov s najnižšími príjmami do 429 eur si môže v priemere polepšiť o 8,5 %, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 370 eur.
Naopak 100-tisíc s najvyššími príjmami od 991 eur si prilepší o približne 3,8 %, teda o 552 eur. Zvyšných 5 % dodatočných výdavkov zvýši príjmy zhruba 300-tisíc poberateľov sirotských, invalidných a ostatných dôchodkov, pričom iba pri plných invalidných a výsluhových dôchodkoch pôjde o významnejší nárast.
„Z pohľadu porovnania vývoja dôchodkových príjmov priemerného dôchodcu voči rastu cenovej hladiny, tzv. dôchodcovskej inflácie, možno povedať, že priemerná kúpyschopnosť starobných dôchodcov sa pred koncom roka 2023 vrátila približne na úroveň pred inflačným šokom. Nad rámec štandardnej a mimoriadnej valorizácie dôchodkov už na kompenzáciu inflácie nie je teda potrebné prijímať ďalšie jednorazové alebo trvalé opatrenia,“ vysvetľuje RRZ.
Pomohla by automatická valorizácia
Navyše, pre návrat kúpnej sily platného 13. dôchodku späť na úroveň roka 2020, by postačovalo upraviť jeho parametre o vývoj dôchodcovskej inflácie od roku 2020 a nastaviť ich automatickú valorizáciu do budúcnosti.
„V takom prípade by vplyv na saldo verejnej správy dosiahol v rokoch 2024 až 2027 od 134 mil. eur do 183 mil. eur, čo by pre verejné financie znamenalo výrazne nižšie náklady,“ uzatvára rozpočtová rada.
