Zvyšovanie minimálnej mzdy nepovažuje INESS za dobré riešenie, prišli s iným návrhom

Peniaze dochodok euro senior dochodci
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Na Slovensku sa diskutuje o zvyšovaní minimálnej mzdy. Vzhľadom na nedávne výrazné zvyšovanie minimálnej mzdy a negatívne dopady, ktoré to prinieslo, navrhuje Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) iné riešenie. Namiesto zvyšovania minimálnej mzdy by sa podľa INESS mala zaviesť odpočítateľná položka na sociálne odvody nízkopríjmových zamestnancov.

INESS upozorňuje na to, že minimálna mzda na Slovensku rástla od roku 2013 dodnes dvakrát rýchlejšie ako produktivita práce a o 50 percent rýchlejšie ako priemerná mzda. Taktiež zo sociálneho pohľadu dosiahla minimálna mzda výrazné nárasty. V roku 2010 bola minimálna mzda len o 66 percent vyššia ako životné minimum, dnes je trojnásobkom životného minima.

Znevýhodnené regióny

„Súčasné nastavenie automatu minimálnej mzdy zabetónovalo tento jej vysoký nárast. A to so sebou prináša viaceré negatíva predovšetkým pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch,“ tvrdí INESS.

Poukazuje na to, že podľa štúdie Inštitútu finančnej politiky každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % medzi rokmi 2010 až 2018 prinieslo 14-tisíc ľudí bez práce predovšetkým v chudobnejších regiónoch. V danom čase vzrástla minimálna mzda celkovo o 78 percent.

„Do dnešného dňa tak hovoríme o desiatkach tisícoch ľudí, ktorí prišli o prácu, lebo politici tlačili na rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy. Na Slovensku tak dnes aj následkom toho máme 11 okresov, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako 10 percent,“ uviedol inštitút.

Medzinárodné porovnanie

Tento rýchly nárast minimálnej mzdy sa podľa INESS odrazil aj v medzinárodnom porovnaní. V ukazovateli výšky minimálnej mzdy vzhľadom na úroveň priemerných miezd sa Slovensko dostalo na najvyššie priečky v EÚ. Napríklad v porovnaní krajín V4 máme druhé najvyššie mzdové náklady minimálnej mzdy za rok 2023. Za Českou republikou sme sa umiestnili kvôli silnejúcemu kurzu českej koruny.

„Najlepšiu predstavu o tom, či je v krajine prehnane vysoká minimálna mzda, získame, keď ju porovnáme s priemernou mzdou. Ak porovnávame v krajinách V4 podiel minimálnej mzdy za rok 2023 na priemernej mzde za rok 2022, tak Slovensko má druhý najvyšší podiel na úrovni 54 % tesne za Poľskom na úrovni 55 %, avšak s vysokým náskokom pred Českom s podielom 43 % a Maďarskom s podielom 45 %,“ upozorňuje INESS.

Zamestnávatelia a odbory sa nedohodli

Zástupcovia zamestnávateľov a odborárov sa na výške hrubej minimálnej mzdy na Slovensku na rok 2024 do polovice júla nedohodli. Sociálni partneri však majú podľa zákona o minimálnej mzde možnosť rokovať na tripartitnej úrovni do konca augusta. Podľa zákonného automatu pritom musí suma minimálnej mzdy na budúci rok dosiahnuť najmenej 744 eur, teda 57 percent z priemernej mzdy za Slovensku za minulý rok.

Vlani sa zástupcom zamestnávateľov a odborárom na výške minimálnej mzdy na tento rok podarilo dohodnúť. Išlo o ich historicky prvú dohodu na sume minimálnej mzdy na nasledujúci rok. Minimálna mzda po tejto dohode stúpla z vlaňajších 646 eur na súčasných 700 eur, čo bolo o 9 eur viac, ako predpisoval zákon o minimálnej mzde. Dohodu o výške minimálnej mzdy na tento rok zamestnávatelia a odborári vlani predstavili 14. júla, teda deň pred zákonným termínom.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie IFP Inštitút finančnej politikyInštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS)