Analytici vnímajú zásah do druhého piliera a zvyšovanie daní negatívne, podľa nich tým vláda nešetrí takmer nič

Rozpočet, peniaze, Slovensko, eurá
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Z predstavených konsolidačných opatrení vlády negatívne ekonomickí analytici vnímajú zásah do výšky príspevkovej sadzby do druhého piliera.

Okresávanie druhého piliera ohrozuje dlhodobú udržateľnosť celého dôchodkového systému,“ myslí si hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Štát bude musieť stratu kompenzovať

Sadzba do druhého piliera má trvalo klesnúť o 1,5 percentuálneho bodu na 4 % z brutto mzdy, resp. z vymeriavacieho základu živnostníkov.

Nižšia sadzba v praxi znamená, že sporitelia budú do druhého piliera odvádzať menej peňazí. To podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka povedie k zníženiu ich dôchodkov v budúcnosti. Tento rozdiel bude podľa neho viditeľnejší pri ľuďoch s nižšími príjmami počas produktívneho veku, čo zhorší ich životný štandard.

Zároveň, štát bude musieť kompenzovať túto stratu príjmov zvýšením príspevkovej sadzby do prvého, priebežného dôchodkového piliera, čo navýši budúce vládne výdavky a deficit paradoxne zhorší,“ povedal pre SITA Boháček.

Destabilizuje dôchodkový systém

Celý druhý pilier je podľa Valachyovej postavený preto, že so starnutím populácie a demografickými zmenami budeme mať výrazne menej pracujúcich na budúcich dôchodcov, a preto si budúci dôchodcovia, teda dnešní pracujúci musia na dôchodky šetriť v druhom pilieri sami.

Znížením príspevkov do druhého piliera im vláda jednak berie budúce dôchodky a čo je závažnejšie, v dlhodobom horizonte destabilizuje celý dôchodkový systém. Oba jeho piliere, teda priebežný aj druhý súkromný pilier,“ hovorí Valachyová.

Krok späť

Boháček negatívne hodnotí aj navýšenie odvodového zaťaženia, ktoré sa citeľne prejaví na poklese príjmov domácností, aj keď by malo byť len dočasné.

Priestor by som skôr videl v úprave sadzieb DPH a obmedzení jej zníženia, či zrušenia/pozastavenia trinástych dôchodkov. Zdanenie dividendových ziskov je istým ‚krokom späť‘, a to ako z pohľadu motivácie pozerať sa na možnosti kapitálového zhodnotenia úspor obyvateľov, tak aj z pohľadu finančnej gramotnosti,“ pokračuje ďalej Boháček.

Konsolidácia je na príjmovej strane

Valachyová vyčíta, že celá konsolidácia je na príjmovej strane. Vláda podľa jej slov nešetrí takmer nič, čo je neudržateľné a výrazne to škodí ekonomickému rastu.

Extrémne vysoká banková daň vezme sektoru takmer polovicu zisku, čím výrazne okreše schopnosť sektoru úverovať slovenské domácnosti a firmy. Obzvlášť škodlivý krok v krajine akou je Slovensko, kde celé úverovanie ekonomiky stojí na bankách a kde kapitálový trh prakticky neexistuje,“ uvádza Valachyová.

Zníži konkurencieschopnosť bánk

Takýto krok podľa nej výrazne znevýhodní slovenské banky voči zahraničnej konkurencii. Výnosnosť kapitálu vloženého v slovenských bankách bude v porovnaní s okolitými krajinami ešte nižšia, pričom už teraz patrí medzi najnižšie v .

Nevraviac o nespravodlivom nadmernom zaťažení vybraných sektorov, či o negatívnom signále, ktorý týmto vláda vysiela zahraničným investorom na Slovensku,“ konštatuje Valachyová.

Sporiteľňa zvýšila odhad na deficit

Navrhované vyššie dane povedú podľa nej k nižšiemu ekonomickému rastu a na dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ môže Slovensko zabudnúť. „Očakávali sme, že vláda aspoň na začiatku volebného obdobia pristúpi aj k nepopulárnym opatreniam a bude šetriť,“ povedala Valachyová.

To sa podľa nej nestalo, preto sporiteľňa zvýšila odhad na deficit verejných financií na tento rok z 5,5 % HDP na 6,2 % HDP a na budúci rok z 4,3 % HDP na 5,5 % HDP. „To budú jedny z najvyšších deficitov v EÚ,“ informovala Valachyová.

Riziko zníženia ratingov

Zároveň vidia riziko zníženia ratingov pre Slovenskú republiku, keďže už teraz dve z troch ratingových agentúr hodnotia rating štátu s negatívnym výhľadom. Zároveň sporiteľňa očakáva zvyšovanie prirážok slovenských štátnych dlhopisov voči nemeckým, čo predraží financovanie štátu.

Vidíme riziká pre budúcoročný rast ekonomiky smerom nadol, pričom náš odhad rastu ekonomiky na budúci rok sme len nedávno znižovali z 2,5 % na 2 %,“ dodala Valachyová.

Snaha o úspory vo verejnej správe

Boháček pozitívne hodnotí snahu o úspory vo verejnej správe, menovite v oblasti zastavenia valorizácie miezd. Avšak možný rozsah v tejto oblasti je vzhľadom na jej veľkosť na Slovensku podľa jeho názoru poddimenzovaný a napríklad nerieši otázku pre-zamestnanosti, ktorá by mohla, resp. mala byť znížená aj digitalizáciou štátnej správy.

Tá síce v posledných rokoch priniesla efektivitu do komunikácie so štátom vo viacerých oblastiach, ako napríklad v rámci daní, katastra, či služieb občanom, no nezmenila podľa analytika štruktúru jeho fungovania, napríklad z pohľadu poskytovania možnosti duplicitného „papierového“ riešenia životných situácií.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Mária ValachyováTomáš Boháček
Firmy a inštitúcie 365 bankSlovenská sporiteľňa